Čo prináša nový Trestný zákon od 1. januára 2006

Dňa 1. 1. 2006 nadobudne účinnosť zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej len „Trestný zákon“). Novým Trestným zákonom sa zrušuje zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, zákon č. 165/1950 Zb. na ochranu mieru, ďalej zákon č. 120/1962 Zb. o boji proti alkoholizmu a zákon č. 448/2002 Z. z. o ochrannom dohľade a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 550/2003 Z. z. K tomuto dňu nadobudne účinnosť aj zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok. Zámerom tohto informatívneho príspevku nie je podať komplexný výklad ustanovení Trestného zákona, čo z rozsahových dôvodov ani nie je možné, ale informovať našu čitateľskú verejnosť o niektorých nových inštitútoch a o najvýznamnejších ustanoveniach zákona.

Trestný čin je v zákone definovaný ako protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone. Nová právna úprava člení trestné činy na prečiny a zločiny. Diferenciácia trestných činov nie je samoúčelná, ale má nemalý význam pri spôsobe a vedení vyšetrovania ako aj pri trestnom konaní vôbec, obzvlášť pri ukladaní trestov a pri možnosti uplatnenia jednotlivých inštitútov trestného práva.

Prečinom je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, alebo taký úmyselný trestný čin, na ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou 5 rokov. Naproti tomu zločinom je najmä úmyselný trestný čin, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou 5 rokov. Za obzvlášť závažný zločin sa považuje taký zločin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej 8 rokov. 

V súčasnosti dôvodne kritizované ustanovenie Trestného zákona o nutnej obrane, ktoré vyhovovalo skôr páchateľovi trestnej činnosti než ohrozenej osobe, zákon dopĺňa ustanovením o oprávnenom použití zbrane (§ 26 Trestného zákona). Uvedené ustanovenie výslovne uvádza, že za použitie zbrane v súlade so zákonom sa považuje aj jej použitie proti inému vo svojom obydlí na ochranu života, zdravia alebo majetku, ak páchateľ neoprávnene vnikne do obydlia alebo v ňom neoprávnene zotrvá, aj keď nešlo o nutnú obranu.

Z hľa