Čo je nové v transferovom oceňovaní?

Rada OECD schválila dňa 22. júla 2010 aktualizovanú verziu Smernice o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správy daní (ďalej len „aktualizovaná verzia smernice“). Pôvodná verzia Smernice o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správy daní (ďalej len „pôvodná verzia smernice“) bola schválená v roku 1995. Ide o najvýznamnejšiu a určite aj o najrozsiahlejšiu aktualizáciu od vydania pôvodnej verzie smernice. Prináša významné zmeny, ktoré sa prejavia v procese tvorby transferových cien nadnárodných spoločností.

Aktualizovaná verzia smernice je výsledkom niekoľkoročnej práce pracovnej skupiny WP 6, ktorá pôsobí v rámci Výboru pre daňové záležitosti OECD. Pri tejto práci zohrala dôležitú rolu aj podnikateľská verejnosť, ktorá názory pracovnej skupiny WP 6 priebežne monitorovala a pripomienkovala. Aktualizovaná verzia smernice odráža pätnásťročné praktické skúsenosti, ktoré získali daňové správy a daňové subjekty pri aplikácii princípu nezávislého vzťahu. Reaguje na dynamické pôsobenie ekonomických síl a poskytuje riešenia problémov, ktoré boli identifikované v predchádzajúcom období.

Smernica o transferovom oceňovaní je všeobecne uznávaným návodom, ako pre daňové účely oceňovať transakcie, ktoré medzi sebou uskutočňujú členovia nadnárodnej skupiny. Oceňovanie transakcií medzi nezávislými spoločnosťami je zvyčajne ovplyvňované trhovými silami, pričom každá zo zmluvných strán transakcie chce dosiahnuť maximálny možný zisk.

Cena tovaru alebo služby transferovanej medzi nezávislými spoločnosťami zvyčajne závisí od objektívnych faktorov akými je napr. kvalita, poskytovaná záruka, dopravné podmienky, nasýtenosť trhu a podobne. Iná situácia nastáva, ak medzi sebou obchodujú členovia nadnárodnej skupiny. Cieľ dosahovať maximálny zisk sleduje nadnárodná skupina ako celok, a tomuto účelu môže obetovať ziskovosť niektorých svojich členov. Členovia nadnárodnej skupiny preto vstupujú pomerne často aj do takých transakcií, do akých by nezávislé subjekty nevstúpili. To môže byť motivované objektívnymi činiteľmi (napr. obchodnou stratégiou nadnárodnej skupiny, ekonomickým prostredím trhu), ale rovnako aj snahou o minimalizáciu daňovej povinnosti umelým presunom ziskov do krajín s nižším daňovým zaťažením. Preto nie je možné pri zdaňovaní členov nadnárodných skupín zohľadňovať len všeobecnú vnútroštátnu daňovú legislatívu konkrétneho štátu, ale je potrebné na problém nazerať v medzinárodnom kontexte. Členské štáty OECD k tomuto využívajú tzv. princíp nezávislého vzťahu, ktorý im umožňuje zabezpečiť spravodlivý diel zo zdaniteľného príjmu vyprodukovaného členmi nadnárodných skupín na ich území. Východiskom k tomu je článok 9 Modelovej zmluvy OECD o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore príjmu a majetku, ktorý umožňuje stanoviť spravodlivý daňový základ v každej daňovej jurisdikcii a zároveň zabrániť dvojitému ekonomickému zdaneniu.

Každý z členských štátov OECD sa môže rozhodnúť, akým spôsobom premietne pravidlá transferového oceňovania vo svojej vnútroštátnej daňovej legislatíve. Niektoré štáty rozhodujúce princípy a zásady prevzali do svojich