Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci z daňového hľadiska
Dátum: Rubrika: Daň z príjmov
Zamestnávatelia musia sústavne prehlbovať starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zamestnancov a zabezpečovať také pracovné podmienky, v ktorých zamestnanci môžu plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života a zdravia. Zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak zamestnanec utrpí pracovný úraz alebo sa uňho zistí choroba z povolania. Problematiku zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania riešia osobitné súvisiace predpisy, ktoré sú v článku prepojené s daňovým hľadiskom podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.
Zamestnávatelia musia sústavne prehlbovať starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zamestnancov a zabezpečovať také pracovné podmienky, v ktorých zamestnanci môžu plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života a zdravia. Zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak zamestnanec utrpí pracovný úraz alebo sa uňho zistí choroba z povolania. Problematiku zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania riešia osobitné súvisiace predpisy, ktoré sú v článku prepojené s daňovým hľadiskom podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“).
Význam bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa odráža v právnej úprave. Jej základom je Ústava Slovenskej republiky (Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v z. n. p.), ktorá v Čl. 36 zakotvuje, že zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky, pričom zákon im zabezpečuje aj ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci.
Zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Podľa § 195 Zákonníka práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval v pracovnom pomere naposledy pred jej zistením za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Zoznam chorôb z povolania je uvedený v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení, ak vznikli za podmienok v nich uvedených.
***
Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. (ďalej len „zákon o BOZP“) ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia vyplývajúcich z práce.
Zamestnávateľ je povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie BOZP vrátane zabezpečovania informácií, vzdelávania a organizácie práce a prostriedkov.
Zákon o BOZP podrobnejšie upravuje všeobecné povinnosti zamestnávateľov, posiluje systémovú komplexnosť právnej úpravy BOZP. Zamestnávateľovi sa týmto zákonom ukladá povinnosť vydávať vnútorné predpisy, pravidlá o BOZP a vydávať pokyny na zaistenie BOZP.
Na účely uvedeného zákona je vymedzený pojem zamestnanec, ktorým sa rozumie fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnom vzťahu a obdobnom pracovnom vzťahu vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa jeho pokynov za mzdu alebo za odmenu.
Príklad č. 1:
Zamestnávateľ zamestnal zamestnanca na dohodu o vykonaní práce, z hľadiska pôsobnosti zákona o BOZP základným pracovnoprávnym vzťahom je aj právny vzťah založený na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Potrebné opatrenia na zaistenie BOZP musí sústavne vykonávať každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva čo len jedného zamestnanca.
***
Náklady spojené so zaisťovaním BOZP je povinný znášať zamestnávateľ a nesmie ich presunúť na zamestnanca.
Základom sociálneho systému je systém sociálneho poistenia, do ktorého patrí aj úrazové poistenie, ktoré rieši odškodňovanie pracovných úrazov a chorôb z povolania. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) s účinnosťou od 1. januára 2004 vymedzuje v sociálnom poistení úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu a choroby z povolania, pojmov, ktoré sú v tomto zákone presne definované. Povinné úrazové poistenie podľa tohto zákona je viazané na zamestnávateľa, vyplýva zo zodpovednosti, ktorá je založená v Zákonníku práce, zamestnávateľ zamestnávajúci aspoň jedného zamestnanca je povinný ho poistiť.
Vznik pracovných úrazov a chorôb z povolania podmieňujú rôzne faktory, ktorými sa chápu akékoľvek skutočnosti, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú bezpečnosť alebo zdravie zamestnanca v konkrétnom čase alebo kedykoľvek neskôr.
Pracovný úraz podľa zákona o sociálnom poistení je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré zamestnanec uvedený v § 4 zákona o sociálnom poistení utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobn
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
