Audit a cykly hospodárenia firmy

Audire znamená počúvať

História auditu je pomerne bohatá a je zdokumentovaná už v dávnych dobách. Samotné slovo audítorstvo má pôvod v latinskom „audire“ – „počúvať“. Prvými zaznamenanými audítormi – poslucháčmi boli úradníci kráľa Dáriusa zo starovekej Perzie, ktorých úlohou bolo kontrolovať konanie provinčných miestodržiteľov. Úlohou audítorov bolo viesť evidenciu o majetku kráľa a potvrdzovať správnosť tejto evidencie. Postupne sa úloha audítorov rozširovala a neskôr zahŕňala aj potvrdzovanie správnosti písomných správ. Výraznejšie zmeny prinieslo až trináste storočie, keď sa na území dnešného Talianska začal výrazne rozvíjať obchod, a to najmä s Indiou. Ekonomické zmeny súvisiace s priemyselnou revolúciou, a to hlavne v Anglicku, dali účtovníctvu nový význam.

K vzniku audítorskej profesie prispeli hlavne tieto faktory:

1. hospodársky a technický rozvoj,
2. potreba koncentrácie kapitálu,
3. vznik novej právnej formy podnikania – akciovej spoločnosti,
4. potreba špecifickej formy ochrany vlastníkov, ktorí sú oddelení od riadenia danej spoločnosti.

Účtovníctvo sa začalo zameriavať na zaznamenávanie majetku vlastníka a jeho zisky či straty v obchodnom poňatí. Audit sa v tomto období preorientoval z „počúvania“ (čítania účtov) k prísnej kontrole písomných dokladov a testovaniu ich preukaznosti. Potreba porovnateľných účtovných závierok si vyžiadala zjednotenie sa na základných princípoch účtovníctva a audítorstva. Na sklonku devätnásteho storočia vznikli zákony upravujúce inštitút audítorstva a jeho nezávislosti. Prvenstvo zaujala Veľká Británia, kde od polovice devätnásteho storočia boli postupne prijímané zákony upravujúcu túto problematiku.

V priebehu rokov bol pojem audit definovaný značným počtom inštitúcií aj jednotlivcov. Výbor americkej účtovnej asociácie pre základné pojmy auditu zostavil definíciu, ktorá je nielen stručná a nedvojzmyselná, ale aj dostatočne výstižná: „Audit je systematický proces objektívneho získavania a vyhodnocovania dôkazov, týkajúcich sa informácií o ekonomických činnostiach a udalostiach s cieľom zistiť mieru súladu medzi týmito informáciami a stanovenými kritériami a prezentovať výsledky zainteresovaným stranám“.

Podľa zákona č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p., je audit overovanie individuálnej účtovnej závierky alebo konsolidovanej účtovnej závierky a overovanie súladu individuálnej výročnej správy s individuálnou účtovnou závierkou alebo súladu konsolidovanej výročnej správy s konsolidovanou účtovnou závierkou. Teória uvádza, že cieľom auditu je vyjadriť názor na majetkovú a finančnú situáciu účtovnej jednotky a vyjadrenie preukaznosti, úplnosti a správnosti vedenia účtovníctva a zostavených účtovných výkazov. Ide teda o potvrdenie majetkovej, finančnej a výnosovej situácie účtovnej jednotky a potvrdenie uplatňovania stanovených zákonov a záväzných nariadení, ako aj základných účtovných princípov a zásad uplatňovaných účtovnou jednotkou.

Rozdelenie činností firmy na cykly hospodárenia

Rozdelenie činností firmy na jednotlivé cykly hospodárenia pre účely auditu sa nazýva „prístup prostredníctvom cyklov“. To znamená, že finančné výkazy sú rozdelené na menšie časti alebo komponenty. Rozdelenie umožní vykonať audit dôslednejšie a pomáha pri prideľovaní jednotlivých úloh rôznym členom audítorského tímu. Napríklad predaj, poskytnutie zľavy odberateľovi pri predaji, príjem peňazí, odpis nevymožiteľných pohľadávok, sú štyri rôzne transakcie, ktoré ovplyvňujú účet pohľadávok, a to kladne alebo záporne. Takéto transakcie patria do jedného z cyklov, t. j. do cyklu predaja a príjmov. Podobne, mzdové náklady a výplaty čistých miezd sú súčasťou cyklu nákupov a úhrad.

Cykly hospodárenia firmy pre účely auditu môžu byť rozdelené na cyklus:

• nákupov a úhrad,
• riadenia zásob,
• predaja a príjmov,
• riadenia dlhodobého majetku,
• riadenia financií.

Päť uvedených cyklov a zvlášť význam peňažných prostriedkov v rámci nich dokumentuje, že cykly nemajú svoj začiatok alebo koniec, s výnimkou začatia alebo ukončenia činnosti spoločnosti. Spoločnosť začína svoju činnosť získaním kapitálu, zvyčajne vo forme peňažných prostriedkov. Vo výrobných firmách ide napríklad o nákup surovín, dlhodobého majetku, súvisiacich služieb a miezd (cyklus nákupov a úhrad). Výsledkom cyklu nákupov a úhrad je obstaranie dlhodobého majetku, resp. zásob, ktorých podstatou je vlastný cyklus oboch kategórií majetku. Následne, vytvorený a predaný tovar v cykle riadenia zásob, alebo predaj dlhodobého majetku vyvoláva vznik ďalšieho cyklu predaja a príjmov z predaja. Cyklus riadenia financií súvisí s cyklom nákupov a úhrad a s cyklom predaja a príjmov v prípade, ak ide o nákup a predaj obchodovateľných cenných papierov. V prípade, ak ide o tvorbu zisku firmy a výplat dividend akcionárom, resp. získavania vkladov od akcionárov, cyklus riadenia financií je úzko prepojený s peňažnými prostriedkami. Tok cyklov hospodárenia je hlavným záujmom výkonu auditu. Každý cyklus je overovaný zvlášť podľa vlastných kritérií, ale vo vzájomných súvislostiach a so zámerom vykonať ho čo najviac efektívne a účinne. Jednotlivým cyklom hospodárenia je možné priradiť účty rámcovej účtovej osnovy.

Nasledujúca tabuľka obsahuje prehľad najčastejšie sa vyskytujúcich sa účtov účtovej osnovy priradených k jednotlivým cyklom hospodárenia firmy. Účty sú rozdelené na účty vyskytujúce sa vo výkaze súvaha a vo výkaze ziskov a strát.

Tabuľka č. 1: Priradenie účtov k cyklom hospodárenia firmy