Aplikácia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskom a Bulharskom pri podnikaní v Bulharsku

Slovenská republika a Bulharská republika uzavreli dňa 12. novembra 1999 v Bratislave zmluvu o zabránení dvojitému zdaneniu a predchádzaní daňovému úniku vzťahujúcu sa na dane z príjmov a z majetku publikovanú pod č. 287/2001 Z. z. (ďalej iba „ZZDZ SR-BG“). Táto zmluva sa v Bulharsku vzťahuje na daň z príjmov fyzických osôb, daň z príjmov spoločností a na daň z nehnuteľností. Cieľom článku je upozorniť na niektoré pravidlá bulharského daňového práva v nadväznosti na ZZDZ SR-BG, s ktorými sa môžu stretnúť slovenskí daňoví rezidenti, právnické osoby, pri podnikaní v Bulharsku. Budeme sa zaoberať najmä vznikom stálej prevádzkarne, dividendami, úrokmi a licenčnými poplatkami.

Bulharsko nie je členským štátom OECD a napriek tomu, že ZZDZ SR-BG má štruktúru modelovej zmluvy OECD, argumentácia textom komentáru k tejto zmluve nemusí byť relevantná. Aj keď Bulharsko v zásade niektoré princípy OECD neodmieta a napríklad pre určovanie trhových cien vychádza z metodiky OECD (pozri napríklad Metodický pokyn Národnej agentúry pre príjmy, ktorý sa priamo odvoláva na smernicu OECD o metodike určovania trhových cien), nemožno sa plne spoľahnúť na to, že bude bulharský finančný úrad alebo poprípade súd komentár brať do úvahy. V tomto prípade totiž nepôjde ani o soft law.

Vzťah zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, slovenského zákona o dani z príjmov a bulharských zákonov o dani z príjmov

Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a Bulharskou republikou je v súlade s Ústavami (pozri Ústavný zákon č. 460/1992 Zb., Ústava Slovenskej republiky; Ústava Bulharskej republiky č. 56/13. 7. 1991) oboch krajín nadradená zákonu o dani z príjmov. Obdobne ako v Slovenskej republike, aj bulharský zákon č. 105/22. 12. 2006 o dani z príjmov spoločností (ďalej tiež „bulharský ZDP“), v § 13 a zákon č. 95/24. 11. 2006 o dani z príjmov fyzických osôb, v § 75 stanovuje, že „...tam, kde medzinárodná zmluva, ktorá bola ratifikovaná Bulharskou republikou, bola vyhlásená a je účinná, obsahuje iné ustanovenia než bulharský zákon o dani z príjmov, má medzinárodná zmluva prednosť pred zákonom“.

Tento príspevok sa bude zaoberať iba príjmami právnických osôb, preto naďalej budeme vychádzať iba z bulharského zákona o dani z príjmov spoločností, ktorému je ZZDZ SR-BG nadradená. ZZDZ SR-BG dáva Bulharsku možnosť niektoré príjmy zdaniť.

Stála prevádzkareň

Stála prevádzkareň podľa ZZDZ medzi Slovenskou republikou a Bulharskou republikou

Článok 5 ZZDZ SR-BG definuje stálu prevádzkareň. Označuje ju ako trvalé zariadenie na podnikanie, ktorého prostredníctvom je úplne alebo čiastočne vykonávaná činnosť podniku, obzvlášť potom miesto vedenia, pobočka, kancelária, továreň, dielna, baňa, nálezisko ropy alebo plynu, lom alebo akékoľvek iné miesto ťažby prírodných zdrojov.

Za stálu prevádzkareň sa však podľa ZZDZ SR-BG považuje aj stavenisko, stavba, inštalačný projekt v prípade, pokiaľ trvajú dlhšie ako 12 mesiacov.

Zmluva o zabránení dvojitému zdaneniu medzi Slovenskou republikou a Bulharskou republikou je tou zo zmlúv, ktorá neobsahuje výslovné ustanovenie o tzv. službovej stálej prevádzkarni. Pre vznik stálej prevádzkarne bude teda podstatné, či budú služby vykonávané prostredníctvom trvalého zariadenia. Nemôžeme však vylúčiť, že Bulharsko uplatní extenzívnejší výklad službovej stálej prevádzkarne.

Stála prevádzkareň ale vznikne vždy v prípade, ak bude mať slovenská spoločnosť v Bulharsku závislého zástupcu, ktorý tam bude konať na jej účet a má, a obvykle uplatňuje,