V predchádzajúcej časti uverejnenej v DaÚ č. 9/2008 som sa venovala najmä tým článkom Modelovej zmluvy OECD, ktoré určujú, kedy je možné zmluvu aplikovať a na ktoré druhy daní. Ak je možné zmluvu uplatniť, alokačné pravidlá v článkoch 6 až 21 podľa charakteru príjmu určia, ktorý štát a v akom rozsahu má právo súvisiaci príjem zdaniť. Nižšie uvádzam základné zhrnutie k článkom 6 (Príjem z nehnuteľného majetku) a 7 (Zisky podnikov).
Alokačné pravidlá Modelovej zmluvy OECD (články 6 a 7)
V predchádzajúcej časti uverejnenej v DaÚ č. 9/2008 som sa venovala najmä tým článkom Modelovej zmluvy OECD, ktoré určujú, kedy je možné zmluvu aplikovať a na ktoré druhy daní. Ak je možné zmluvu uplatniť, alokačné pravidlá v článkoch 6 až 21 podľa charakteru príjmu určia, ktorý štát a v akom rozsahu má právo súvisiaci príjem zdaniť. Nižšie uvádzam základné zhrnutie k článkom 6 (Príjem z nehnuteľného majetku) a 7 (Zisky podnikov).
Účelom každej medzinárodnej zmluvy je zamedziť dvojitému zdaneniu resp. obmedziť právo zdanenia jedného alebo oboch zmluvných štátov. Ak však zdanenie podľa slovenského zákona nie je možné, zmluvu nemožno aplikovať v neprospech daňovníka.
Príjem z nehnuteľného majetku
V medzinárodných zmluvách Slovenska sa v zmysle článku 6 modelovej zmluvy OECD uvádza, že nehnuteľný majetok môže byť zdanený iba v tom štáte, v ktorom sa nachádza a z ktorého príjem pochádza. V týchto zmluvách teda nie je zakotvené obmedzenie práva zdanenia pre krajinu zdroja.
Eliminovanie dvojitého zdanenia má byť zabezpečené v krajine rezidencie. V medzinárodných zmluvách Slovenska sa to realizuje prevažne prostredníctvom metódy zápočtu. Podľa alokačného pravidla nehnuteľný majetok zahŕňa aj príjem z jeho prenájmu. Toto je založené na skutočnosti, že podľa článku 6 ods. 3 modelovej zmluvy OECD väčšina medzinárodných zmlúv Slovenska zahŕňa pod pojem „nehnuteľný majetok” aj príjem z priameho využitia alebo využitia nehnuteľného majetku inou formou.
Zisky podnikov
V článku 5 modelovej zmluvy je definovaný pojem stála prevádzkareň. V nadväznosti naň podľa článku 7 zaoberajúceho sa ziskami podnikov jeden štát nemôže zdaňovať zisk podniku v inom štáte, pokiaľ podnik nevykonáva svoje tamojšie podnikateľské aktivity prostredníctvom stálej prevádzkarne v inom štáte. Slovensko vo svojich medzinárodných zmluvách plne rešpektuje tento základný koncept OECD.
Avšak Slovensko ako typická krajina importujúca kapitál a zameriavajúca sa na zdanenie pri zdroji historicky i
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
