Aktualizácia Modelovej daňovej zmluvy OECD o príjmoch a majetku z júla 2010 (1. časť)

Cieľom príspevku je informovať o najvýznamnejších zmenách, ku ktorým došlo predmetnou aktualizáciou v  texte Modelovej zmluvy ako aj v Komentári k tejto zmluve.

Po predchádzajúcom súhlase Pracovnej skupiny č. 1 Výboru pre fiškálne záležitosti OECD k zmluvám o zamedzení dvojitého zdanenia a s tým súvisiacich záležitostí (Working party No. 1 on Tax Conventions and Related Issues) bola v roku 2010 schválená Výborom pre fiškálne záležitosti (OECD Committee on Fiscal Affairs) aktualizovaná verzia Modelovej daňovej zmluvy o príjmoch a o majetku (ďalej len „modelová zmluva“).

Obsahom aktualizácie Modelovej zmluvy je:

• Úprava Komentára k Článku 1 Modelovej zmluvy, ktorá sa týka čerpania výhod zo zmlúv pri zdaňovaní príjmov plynúcich z kolektívneho investovania.
• Aplikácia zmlúv na štátne entity vrátane štátnych investičných fondov.
• Nový Článok 7 a úprava Komentára Modelovej zmluvy k Článku 7 „Zisky podnikov“.
• Aplikácia zmlúv na zdaňovanie príjmov plynúcich z transakcií realizovaných v telekomunikáciách.
• Úprava Komentára Modelovej zmluvy k Článku 15 ods. 2.
• Zmeny vo výhradách k Článkom Modelovej zmluvy a v pripomienkach ku Komentáru k Modelovej zmluve členských štátov OECD a tiež v pozíciách nečlenských štátov OECD.
   

Úprava Komentára k Článku 1 Modelovej zmluvy, ktorá sa týka čerpania výhod zo zmlúv pri zdaňovaní príjmov plynúcich z kolektívneho investovania

Cieľom úpravy Komentára k Článku 1 Modelovej zmluvy je riešiť problémy pri zdaňovaní príjmov plynúcich z kolektívneho investovania, ku ktorým dochádza, ak investor a entita kolektívneho investovania (Collective Investment Vehicles) (ďalej len „CIV“) sú lokalizovaní v rôznych štátoch. Predmetné úpravy sa vzťahujú iba na CIV, ktoré majú v držbe diverzifikované portfólio cenných papierov, do ich fondov investujú mnohí investori a podliehajú ochrannej regulácii štátu, v ktorom sú etablované.

Aplikácia Modelovej zmluvy na CIV

Na účely aplikácie zmlúv o zamedzení dvojitého zdania je potrebné posúdiť či CIV má nárok čerpať výhody zo zmlúv o zamedzení dvojitého zdania, či CIV môže byť považovaný za „osobu“, ktorá je „rezidentom“ zmluvného štátu a posúdiť vzťah k aplikácii Článkov 10 a 11, či CIV je „skutočný vlastník“.

Pri posudzovaní, či CIV môže byť považovaný za „osobu“, je potrebné vychádzať z právnej formy CIV podľa vnútroštátnych právnych predpisov. Podľa vnútroštátnych právnych predpisov niektorých štátov je CIV považovaný za „spoločnosť“ a podľa iných za „trust“, resp. za iné formy združení. V súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi viacerých štátov je CIV považovaný za daňovníka. Zmluvné štáty, ktoré majú záujem definovať takýto CIV za „osobu“, môžu bilaterálne upraviť definíciu „osoby“ v príslušných bilaterálnych zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia.

Základným cieľom režimov pre zdaňovanie CIV je zabezpečiť zdaňovanie príjmov plynúcich prostredníctvom CIV buď na úrovni investorov, alebo na úrovni CIV. Pri uplatňovaní uvedeného princípu dochádza k problémom pri zdaňovaní cezhraničných transakcií plynúcich prostredníctvom CIV, pretože CIV môže byť považovaný buď za daňovo transparentnú entitu (nie je považovaný za rezidenta zmluvného štátu, nemôže čerpať výhody zo zmluvy, je zdaňovaný na úrovni investorov), alebo za daňovníka (za rezidenta podľa Článku 4) a je zdaňovaný na úrovni CIV a môže čerpať výhody zo zmluvy.

Niektoré štáty môžu aplikovať pri posudzovaní rezidencie a práva na zdanenie CIV postup vymedzený v ods. 8.5, resp. v ods. 8.6 Komentára k Článku 4 Modelovej zmluvy.