Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Ako opraviť chyby pri zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti

Rubrika: Poistné, odvody a mzdy

Pri zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti sa pri výpočte daňovej povinnosti alebo pri odvode môže v praxi vyskytnúť chyba. Tá môže mať za následok v prípade zistenia v rámci daňovej kontroly, že platiteľ bude musieť znášať nemalé postihy. V predkladanom príspevku uvediem, ako chyby napraviť, najmä v akých lehotách a u koho.

 

Pri zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti sa pri výpočte daňovej povinnosti alebo pri odvode môže v praxi vyskytnúť chyba. Tá môže mať za následok v prípade zistenia v rámci daňovej kontroly, že platiteľ bude musieť znášať nemalé postihy. V predkladanom príspevku uvediem, ako chyby napraviť, najmä v akých lehotách a u koho.

Pripomínam, že zamestnávatelia vyplácajúci príjmy zo závislej činnosti sú platiteľmi dane. Platiteľom dane podľa § 5 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) je fyzická alebo právnická osoba, ktorá odvádza správcovi dane daň vybranú od daňovníka alebo zrazenú daňovníkovi a majetkovo za ňu zodpovedá. Pri zdanení príjmov zo závislej činnosti ide o zamestnancov, ktorí sú daňovníkmi dane z týchto príjmov. Zamestnávatelia sú povinní zrážať z príjmov mesačne preddavky na daň a odvádzať ich v zákonnej lehote (§ 35 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov – ďalej len „ZDP“) rovnako ako pri zrážaní dane (vyplývajúcej z ročného zúčtovania týchto preddavkov, ak vyjde nedoplatok). Keďže daňový bonus znižuje preddavky na daň z príjmov a daň, platí to obdobne aj na tento inštitút. 

Chyby sa môžu stať jednak pri výpočte preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, pri výpočte dane v rámci ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov, pri uplatňovaní daňového bonusu, pri odvode preddavkov či dane alebo pri podaní žiadosti na daňovom úrade o vyplatenie daňového bonusu. Uvedenú problematiku rieši najmä ZDP a zákon o správe daní.

Oprava chýb pri nesprávnom zrazení dane

Od roku 2004 môžeme hovoriť o správnej či nesprávnej zrážke dane z príjmov zo závislej činnosti len v súvislosti s ročným zúčtovaním preddavkov na daň z týchto príjmov (do konca roku 2003 to bolo aj pri zrážaní 10 % z osobitnej sadzby dane).

Ak zamestnávateľ zrazil zamestnancovi daň z príjmov v nižšej sume, t. j. pri vzniknutom nedoplatku na dani z ročného zúčtovania, sa postupuje podľa toho, z koho viny došlo k jej nesprávnej (nižšej) zrážke, t. j. či z viny zamestnanca alebo zamestnávateľa.

Ak k nedoplatku na dani došlo z viny zamestnávateľa, potom môže zraziť zamestnancovi tento nedoplatok na dani z príjmov iba vtedy, ak od doby, keď sa daň nesprávne zrazila, neuplynulo viac ako 12 mesiacov [§ 40 ods. 3 písm. a) ZDP]. Pripomínam, že podľa § 38 ods. 7 ZDP daňový nedoplatok z ročného zúčtovania môže zamestnávateľ zrážať zamestnancovi z jeho zdaniteľnej mzdy najneskôr do konca roka, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie.

Ak však došlo k nedoplatku na dani z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti z viny zamestnanca (napr. ak zatajil alebo neuviedol podstatnú skutočnosť), zamestnávateľ mu zrazí vzniknutý nedoplatok z jeho príjmu vrátane príslušenstva do troch rokov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k nesprávnej zrážke dane, alebo v ktorom nebola zrazená vôbec [§ 40 ods. 4 písm. a) ZDP]. Zákon však v tejto súvislosti nič nehovorí o tom, čo sa považuje za príslušenstvo. Vecne možno považovať zaň sankčný úrok podľa § 35b ods. 2 zákona o správe daní.

K takýmto situáciám môže dôjsť napr. vtedy, ak zamestnanec nenahlásil zamestnávateľovi zmeny, resp. rozhodujúce skutočnosti potrebné na správne zdanenie príjmu (napr. ak nenahlásil, že je poberateľom starobného dôchodku, ktorý mu bol priznaný v priebehu roku 2004, za ktoré zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie, s účinnosťou od 1. januára 2004, alebo pri uplatnení manželky, ak mala príjmy vyššie, ako uviedol vo vyhlásení, kedy mohlo dôjsť k uplatneniu vyššej nezdaniteľnej časti základu dane).

Dodatočne zrazenú daň zamestnávateľ odvedie správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň, ak predmetnú sumu (alebo jej časť) nevykompenzuje s daňovými bonusmi pre zamestnancov, ktorým ich musí vyplatiť (prípadne ak ju nepoužije na priznanie daňového bonusu tomuto alebo inému zamestnancovi). Pozri § 40 ods. 6 a § 35 ods. 7 ZDP.

Ak však nie je možné zrážku nedoplatku na dani z príjmu zamestnanca vykonať z dôvodu, že mu už zamestnávateľ nevypláca mzdu alebo ak nie je možné zamestnancovi podľa osobitných predpisov zrážku vykonať, zamestnávateľ je povinný zaslať všetky potrebné doklady do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala, alebo keď ju zistil, príslušnému správcovi dane podľa trvalého pobytu zamestnanca. Táto povinnosť sa vzťahuje nielen na nedoplatky na dani vzniknuté zavinením zamestnanca, ale všeobecne aj vtedy, ak k nim dôjde pri ročnom zúčtovaní. Nedoplatok na dani potom od zamestnanca vyberie tento správca dane.

Ak došlo k nedoplatku na dani zavinením zamestnanca, bude to aj vrátane postihu (sankčného úroku). Predmetný nedoplatok na dani v takomto prípade zamestnanec bude povinný uhradiť vrátane príslušenstva (sankčného úroku) najneskôr do konca roka, v ktorom správca dane vykonal úkon alebo v ktorom bolo rozhodnutie o daňovom nedoplatku doručené. Platí to však len v prípade, ak nedoplatok na dani je vyšší ako 100 Sk (§ 40 ods. 5 ZDP). Na túto oznamovaciu povinnosť zamestnávatelia musia myslieť najmä v prípadoch, ak vykonajú ročné zúčtovanie zamestnancom, ktorí v tom čase už od nich nepoberajú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti.

Ak zamestnávateľ zrazil zamestnancovi z jeho príjmu daň vyššiu, ako bol povinný zraziť, t. j. pri preplatku na dani z ročného zúčtovania, je povinný vrátiť zamestnancovi predmetnú sumu najneskôr do troch rokov, resp. ak neuplynuli tri roky od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom preplatok vznikol. Rovnaký postup je bez ohľadu na to, či sa zamestnávateľ pomýlil pri zrážke, alebo nesprávne vypočítal daňovú povinnosť – na dôvode nezáleží. O vrátený daňový preplatok zamestnávateľ zníži nasledujúci odvod preddavkov na daň správcovi dane (§ 40 ods. 1 ZDP).

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály