Podanie daňového priznania umožňuje riadny začiatok daňového konania a je významným dôkazným prostriedkom, ktorý uľahčuje jeho priebeh. Pokiaľ však nedôjde k riadnemu a včasnému podaniu daňového priznania daňovým subjektom, tak sa predlžuje čas, ktorý je potrebný na správne určenie dane v platobnom výmere. Popri nepriaznivých právnych následkoch, ktoré vznikajú pre daňový subjekt nepodaním daňového priznania v podobe uloženia pokuty príslušným správcom dane, je nepodanie daňového priznania spojené aj so začatím konania o určenie dane podľa pomôcok, ktoré je špecifickými konaním v konkrétnom prípade.
Príklad č. 1:
Daňový subjekt podal riadne a včas daňové priznanie príslušnému správcovi dane podľa osobitnej právnej úpravy, ale ďalej s ním nespolupracoval a nepredkladal potrebné dôkazy pre priebeh daňového konania v danom prípade. Preto príslušný správca dane začal vykonávať aktivity smerujúce k získaniu podkladov potrebných pre overenie podaného daňového priznania. Konal správca dane v súlade s platným právom?
Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok") je správca dane povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
V súlade s uvedeným ustanovením si správca dane z vlastného podnetu zadovažuje jednotlivé dôkazné prostriedky, ktoré sú potrebné pre správne určenie základu dane a následne daňovej platby. Ide napríklad o daňovú kontrolu alebo určenie dane podľa pomôcok v danom prípade. Ide však vždy len o približné určenie výšky daňovej povinnosti a preto je takéto určenie dane nevýhodné pre daňový subjekt. Pokiaľ aj následne počas konania o určenie dane podľa pomôcok podá daňový subjekt daňové priznanie, správca dane ho podľa § 15 ods. 3 daňového poriadku môže, ale nemusí akceptovať pri určovaní výšky daňovej platby.
V súvislosti s potrebou získania podkladov potrebných pre zistenie alebo overenie výšky daňovej platby v daňovom konaní môže správca dane uplatniť aj daňovú kontrolu, ktorá predstavuje miestne zisťovanie správcu dane u daňového subjektu, ale podľa § 44 ods. 2 daňového poriadku aj v iných priestoroch, pokiaľ má správca dane podozrenie, že v nich prebieha konanie, ktoré je zdaniteľným plnením. Výkon daňovej kontroly však vylučuje súbežné vykonanie konania o určenie dane podľa pomôcok, nakoľko tieto konania nemôžu byť správcom dane realizované súbežne. V prípade daňovej kontroly však ide o celkové predĺženie času potrebného pre vydanie platobného výmeru.
Preto možno konštatovať, že správca dane konal v súlade s platným právom.
* * *
______________________________
Právna úprava, ktorá sa týka problematiky podania daňového priznania daňovým subjektom je koncentrovaná nielen do § 15 daňového poriadku, ale taktiež aj do osobitnej právnej úpravy.
______________________________
Tak napríklad osobitným právnym predpisom, ktorý sa vzťahuje na problematiku miestnych daní, ktorých správu vykonáva obec je zákon č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len "zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku"), podľa ktorého miestnou daňou, ktorú môže ukladať obec podľa § 2 ods. 1 písm. a) je daň z nehnuteľností spravovaná obcou. Jednotlivé špecifické parametre dane z nehnuteľností, ktorá sa diferencuje na daň z pozemkov a stavieb, a ktoré sú nevyhnutné pre podanie daňového priznania, predovšetkým vznik a zánik daňovej povinnosti je taktiež predmetom tohto zákona, preto táto osobitná právna úprava sa musí zohľadňovať aj v rámci vyrubovacieho konania.
Príklad č. 2:
Daňový subjekt bol vyzvaný správcom dane aby podal daňové priznanie. S uvedenou výzvou daňový subjekt nesúhlasil a nerešpektoval ju s tým, že k podaniu daňového priznania je povinný len na základe povinnosti, ktorú mu ukladá osobitná právna úprava. Preto daňovému subjektu uložil príslušný správca dane pokutu, ktorú aj vymáhal. Konal správca dane v súlade s platným právom?
Podľa § 15 ods. 1 daňového poriadku je daňové priznanie povinný podať jednak subjekt, ktorému to vyplýva z osobitnej právnej úpravy (tá je uvedená v poznámke pod čiarou č. 1 daňového poriadku, ide napríklad o zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z
