Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Zneužitie práva a podvodné konanie z hľadiska DPH (I.)

Dátum: Rubrika: Z praxe Zo seriálu: Zneužitie práva a podvodné konanie z hľadiska DPH

Súdny dvor EÚ pri rôznych príležitostiach konštatoval, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľom uznaným a podporovaným smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica EÚ“) a že zásada zákazu zneužitia práva vedie k zákazu vyslovene umelých konštrukcií zbavených hospodárskej reality a vytvorených iba s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu.

Uvedené však neznamená, že pojmy „zneužitie práva“ a „konanie poznačené podvodom“ sú totožné, resp. založené na rovnakých princípoch. Prípady zistených neoprávnených odpočtov, resp. neoprávnených oslobodení od DPH (doruby daňových úradov) sa podľa skúseností z praxe v SR spájajú práve s konaním spojeným s podvodom, nie so zneužitím práva.

Zásada zákazu zneužitia

Inštitút zneužitia práva, resp. zásada zákazu zneužitia práva nemá v daňovom práve SR – v zákone č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) a v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) výslovné zákonné zakotvenie.

Zneužitie práva možno definovať ako situáciu, kedy niekto vykoná svoje subjektívne právo k neodôvodnenej ujme niekoho iného alebo spoločnosti. Takéto správanie, ktorým sa dosahuje výsledku nedovoleného, je len zdanlivo dovolené.

Na rozdiel od zastierania skutočného obsahu právneho úkonu je podstatou zneužitia práva to, že dochádza k deklarovaniu skutočných a ničím nezastieraných právnych vzťahov.

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ uplatňovanie právnej úpravy Únie nemožno rozšíriť tak, aby krylo zneužívajúce konanie zo strany daňových subjektov, t. j. plnenia, ktoré nie sú vykonávané v rámci bežných obchodných transakcií, ale iba s cieľom získať zneužívajúcim spôsobom výhody stanovené právom Únie. Táto zásada zákazu zneužívajúcich konaní sa takisto uplatňuje v oblasti DPH.

Článok 273 prvý odsek smernice EÚ stanovuje, že členské štáty môžu uložiť iné povinnosti, ktoré považujú za potrebné na riadny výber DPH a na predchádzanie daňovým podvodom, pod podmienkou, že splnia požiadavku rovnakého zaobchádzania s transakciami uskutočňovanými na vnútroštátnej úrovni a s transakciami uskutočňovanými medzi členskými štátmi zdaniteľnými osobami, a pod podmienkou, že tieto povinnosti nepovedú pri obchode medzi členskými štátmi k formalitám spojeným s prechodom hraníc.

Podľa článku 342 smernice EÚ členské štáty môžu prijať opatrenia týkajúce sa práva na odpočítanie DPH s cieľom zabezpečiť, aby zdaniteľné osoby neboli neoprávnene zvýhodnení alebo neutrpeli neoprávnenú ujmu.

Hoci smernica EÚ splnomocňuje členské štáty prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie riadneho výberu dane a predchádzanie daňovým podvodom, neuvádza žiadne ustanovenie spresňujúce konkrétne obsah opatrení, ktoré majú členské štáty na tento účel prijať.

Za neexistencie právnej úpravy Únie v tejto oblasti, zavedenie boja proti podvodom s DPH patria do vnútroštátneho právneho poriadku členských štátov v zmysle zásady ich procesnej autonómie. V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že je vecou vnútroštátneho právneho poriadku každého členského štátu, aby určil najmä orgány príslušné na boj s podvodmi s DPH a upravil procesné podmienky na zabezpečenie ochrany práv, ktoré jednotlivcom vyplývajú z práva Únie, za predpokladu, že takéto podmienky jednak nie sú menej výhodné ako procesné podmienky upravujúce podobné vnútroštátne situácie (zásada ekvivalencie), a jednak nevedú k praktickej nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu výkonu práv priznaných právnym poriadkom Únie (zásada efektivity).

Zásady neutrality, ekvivalencie a efektivity

Cieľom systému odpočtu DPH je predovšetkým, aby boli podnikateľské subjekty zbavené záťaže DPH, ktorá je splatná, pretože bola odvedená v rámci ich ekonomickej činnosti. Tento systém zabezpečuje realizáciu základného princípu tohto druhu zdanenia, t. j. princíp daňovej neutrality.

Pokiaľ ide o zásadu efektivity, každý prípad, pri ktorom vzniká otázka, či vnútroštátne procesné ustanovenie znemožňuje alebo nadmerne sťažuje uplatňovanie práv, ktoré jednotlivcom vyplývajú z práva Únie, sa musí skúmať s prihliadnutím na postavenie tohto ustanovenia v celom konaní, na priebeh konania a jeho osobitosti na rôznych stupňoch vnútroštátnych súdov.

Pokiaľ ide o zásadu ekvivalencie, dodržanie tejto zásady predpokladá, že predmetné vnútroštátne pravidlo sa bude uplatňovať nezávisle od toho, či žaloby, ktoré majú podobný predmet a dôvody, sú založené na porušení práva Únie alebo na porušení vnútroštátneho práva.

Dodržanie zásady ekvivalencie si vyžaduje uplatnenie osobitného postupu, pokiaľ je daňový subjekt podozrievaný z podvodu s DPH.

Podmienky na konštatovanie zneužívajúceho konania

V tejto súvislosti Súdny dvor uviedol vo veci C-255/02 Halifax, že na to, aby bola konštatovaná existencia zneužívajúceho konania v oblasti DPH, je potrebné, aby boli splnené dve podmienky.

  • Na jednej strane predmetné plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených na odpočítanie dane musia viesť k získaniu daňovej výhody.
  • Na druhej strane z celku objektívnych prvkov musí vyplývať, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu.

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály