Vrátenie DPH z iných členských štátov tuzemským platiteľom DPH

Platiteľ dane registrovaný podľa § 4 alebo § 4b zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) uplatňuje nárok na vrátenie dane v členskom štáte, v ktorom mu boli dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezol tovar, a to podaním žiadosti o vrátenie dane elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronického portálu Finančnej správy Slovenskej republiky. Pravidlá, ktoré sa vzťahujú na platiteľov dane podávajúcich žiadosť o vrátenie dane v inom členskom štáte, sú obdobné pravidlám ustanoveným pre zahraničné osoby z iných členských štátov podávajúcich žiadosť o vrátenie dane v Slovenskej republike (§ 55a až § 55e zákona o DPH).

Podanie žiadosti o vrátenie dane v inom členskom štáte upravuje § 55f a § 55g zákona o DPH a smernica Rady 2008/9/ES z 12. februára 2008, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte. V tejto súvislosti bol v júli 2011 vypracovaný Metodický pokyn DR SR k vráteniu dane z pridanej hodnoty uplatnenej v cenách tovarov a služieb podľa ustanovení § 55a až § 55g zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Žiadosť o vrátenie dane môže platiteľ registrovaný podľa § 4 zákona o DPH podať, ak v členskom štáte, v ktorom žiada vrátenie dane, nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v ňom obvykle nezdržiava.

Aby zdaniteľná osoba, ktorá nie je usadená v členskom štáte vrátenia dane, bola oprávnená na vrátenie dane v členskom štáte vrátenia dane, musí uskutočňovať transakcie, pri ktorých vzniká právo na odpočítanie dane v členskom štáte usadenia (nesmie výlučne vykonávať činnosti oslobodené od dane, pri ktorých nemôže odpočítať daň podľa § 49 ods. 3 zákona o DPH).

Podanie žiadosti o vrátenie dane

Žiadosť o vrátenie dane sa podáva najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po období, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie dane.

Žiadosť o vrátenie dane podáva platiteľ dane alebo sa môže na tieto účely dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane.

• Ak je zástupcom právnická osoba, koná za zástupcu jej štatutárny orgán alebo osoba, ktorú tento orgán poveril poverením podľa Obchodného zákonníka (nie plnomocenstvom).
• Platiteľ dane môže byť zastupovaný pre oblasť vrátenia dane viacerými zástupcami z rôznych členských štátov.
• Každý zástupca koná v rozsahu plnomocenstva, pričom plnomocenstvá sa nesmú prekrývať, t. j. nie je možné, aby mal platiteľ dane viacerých zástupcov na jeden členský štát v tom istom období.

Žiadosť sa podáva za obdobie najmenej troch po sebe idúcich kalendárnych mesiacov v rámci jedného kalendárneho roka a najviac za obdobie jedného kalendárneho roka. Žiadosť týkajúca sa zvyšku kalendárneho roka môže zahŕňať obdobie kratšie ako 3 kalendárne mesiace.

• Ak sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje na obdobie vrátenia dane, ktorým je kalendárny rok alebo zvyšok kalendárneho roka, suma nárokovanej DPH musí byť najmenej 50 eur (ekvivalent v národnej mene).
• Ak sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje na obdobie vrátenia dane, ktoré je kratšie ako jeden kalendárny rok, ale nie kratšie ako tri kalendárne mesiace, suma DPH, ktorej vrátenie sa požaduje, nesmie byť menej ako 400 eur (ekvivalent v národnej mene).

Platiteľ pritom môže podať viac žiadostí za rôzne obdobia v ­rámci jedného kalendárneho roka, obdobia refundácie sa môžu prekrývať (napr. platiteľ môže podať žiadosť o vrátenie dane za 1 – 4/2013, za obdobie 3 – 9/2013, za obdobie 1 – 12/2013). Pri vypĺňaní žiadostí je však potrebné rešpektovať obmedzenia členského štátu vrátenia dane, čo sa týka počtu/rozsahu období a aj minimálnej/maximálnej sumy DPH na vrátenie.

Zo