Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Manká a škody v zákone o dani z príjmov
Dátum: Rubrika: Daň z príjmov
Vznik manka alebo škody predstavuje pre daňovníka určitú majetkovú ujmu, resp. škodovú udalosť, s ktorou je potrebné dôsledne sa vysporiadať nielen z hľadiska majetkovo-právneho, ale aj z hľadiska účtovných a daňových predpisov. Manká a škody vznikajú spravidla nezávisle na vôli účtovnej jednotky a v niektorých prípadoch nemožno ich vzniku vôbec zabrániť. Ich výšku možno často len znížiť, nie však celkom vylúčiť. Daňové predpisy do istej miery rešpektujú okolnosti, ktoré predchádzali vzniku konkrétnej škody a umožňujú pri splnení určitých podmienok uplatniť túto majetkovú ujmu do daňových výdavkov v plnej výške alebo s určitým obmedzením, spravidla do výšky prijatej náhrady od poisťovne alebo inej osoby.
Definícia manka a škody
Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") pojem mánk a škôd nevymedzuje, ale v § 21 ods. 2 písm. e) priamo odkazuje na zákon o účtovníctve. Definícia manka a škody upravená v zákone č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len "zákon o účtovníctve") platí teda aj na účely dane z príjmov.
Manko
je definované v § 30 ods. 5 písm. a) zákona o účtovníctve a treba ním rozumieť inventarizačný rozdiel, pri ktorom zistený skutočný stav je nižší ako stav v účtovníctve, pričom ho nemožno preukázať účtovným záznamom. Pri peňažných prostriedkoch a ceninách sa takýto rozdiel označuje ako schodok. Mankom podľa § 26 ods. 6 zákona o účtovníctve je aj inventarizáciou zistené odcudzenie alebo zistená strata majetku.Škodou na majetku
sa podľa § 26 ods. 6 zákona o účtovníctve rozumie neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo strata majetku.Podľa súčasnej definície škody v zákone o účtovníctve ku škode môže dôjsť na akomkoľvek majetku účtovnej jednotky. Je však potrebné dôsledne rozlišovať odstrániteľné a neodstrániteľné poškodenie alebo zničenie majetku, pretože, ak dôjde k poškodeniu majetku, ktoré účtovná jednotka opravou odstráni, predmetom účtovania nie je účtovanie o škode, ale účtovanie o oprave.
Účtovanie mánk a škôd v podvojnom účtovníctve
Podľa ust. § 68 ods. 8 opatrenia č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len "Postupy účtovania v PÚ") manká a škody sa účtujú na ťarchu účtu
549 - Manká a škody
. Účtujú sa tu manká a škody
na dlhodobom majetku,
manko a škoda
na nakúpených zásobách ako aj
manko a škoda
na zásobách vlastnej výroby
. Ak sa účtovná jednotka rozhodne o zrušení prác na príprave alebo rozostavaní obstarávaného dlhodobého majetku (zmarené investície), sumy vzťahujúce sa na tento účtovný prípad a účtované na účte
041 - Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku
a na účte
042 - Obstaranie dlhodobého hmotného majetku
sa odpíšu na ťarchu účtu
549 - Manká a škody
, a to v deň rozhodnutia o zrušení prác na obstarávaní dlhodobého majetku, avšak len ak ide o škodu. V ostatných prípadoch sa zmarené investície zaúčtujú na účte
548 - Ostatné náklady na hospodársku činnosť
. Na účte
549
sa
neúčtujú úbytky zásob do výšky stanovenej normy prirodzených úbytkov.
Tie sa účtujú podľa charakteru na ťarchu účtu
501 - Spotreba materiálu, 504 - Predaný tovar
alebo na ťarchu príslušného účtu účtovej skupiny
61 - Zmena stavu vnútroorganizačných zásob
. Nutné porážky zvierat sa účtujú ako predaj zvierat, a to aj, ak nie sú dosiahnuté tržby.Mankom účtovaným na účte
549
teda nie sú úbytky zásob v
rámci noriem prirodzených úbytkov,
ktoré vznikajú ako technologické a technické straty na zásobách rozprášením, vyparením, vyschnutím a pod. vo výrobnom, zásobovacom a odbytovom procese. Normy prirodzených úbytkov zásob si musí účtovná jednotka stanoviť na základe viacročných zisťovaní vo svojich konkrétnych podmienkach, pričom vychádza zo spôsobu skladovania týchto zásob, ochrany obalmi, distribúcie a pod. Nie je možné stanovovať normy prirodzených úbytkov na základe paušálnych odhadov alebo prevzatím od iných účtovných jednotiek. Stanovené normy
musia byť ekonomicky zdôvodnené
a musia byť objektívne. Účtovná jednotka musí rešpektovať súčasne aj postupy účtovaniaa normy stanovovať vždy pre príslušné účtovné obdobie, pričom sa musia tieto normy každoročne posudzovať na základe vývoja skutočností a v dôsledku toho upravovať podľa zmenených podmienok. Stanovené normy prirodzených úbytkov zásob musia účtovné jednotky uviesť
vo vnútornom predpise
. Úbytky zásob nad stanovené normy prirodzených úbytkov uvedené vo vnútornom predpise sú považované za manká. Dôležité je uviesť, že pod pojem "prirodzené úbytky" nie je možné zahrnúť také úbytky, ktoré možno znížiť alebo ktorým možno zamedziť riadnym hospodárením, t.j. primeraným zabezpečením skladovacích priestorov, opatreniami proti krádežiam, neodbornej manipulácii a podobne.Manká a škody
na majetku finančného charakteru
sa účtujú na ťarchu účtu
569 - Manká a škody na finančnom majetku
. Aj keď Postupy účtovania v PÚ nestanovili náplň tohto účtu, finančným majetkom v tomto prípade treba rozumieť napr. cenné papiere, peniaze, ceniny (poštové známky, stravné lístky a pod.). Na ťarchu tohto účtu sa neúčtuje schodok (manko) peňazí v hotovosti a cenín, ktorý sa účtuje ako pohľadávka voči hmotne zodpovednej osobe a tiež sa neúčtujú chýbajúce cenné papiere, ktoré sa do ukončenia umorovacieho konania (ak sa začne) vedú na analytickom účte.Nároky na
náhradu škody
voči zodpovednej osobe a poisťovni v dôsledku poistných udalostí sa účtujú na ťarchu účtu pohľadávok, napr.
335 - Pohľadávky voči zamestnancom
alebo
378 - Iné pohľadávky
, súvzťažne s účtom
648 - Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti, 668 - Ostatné finančné výnosy
.Účtovanie škôd v jednoduchom účtovníctve
Podľa § 23 ods. 2 opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane v z. n. p. (ďalej len "Postupy účtovania v JÚ") sa
škody účtujú v pomocných knihách
zložiek majetku a v peňažnom denníku
v rámci uzávierkových účtovných operácií.
Všeobecne teda platí, že škoda, ktorá predstavuje v sústave jednoduchého účtovníctva úbytok niektorej zložky majetku, účtuje sa len v pomocnej knihe (kniha dlhodobého majetku, kniha zásob). Prípadný vplyv na základ dane z príjmov sa vyjadrí priamo v účtovníctve pri úpravách v rámci uzávierkových účtovných operácií.Ak účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva má vnútorný predpis na
prirodzené úbytky zásob
, účtuje tieto úbytky zásob podľa § 11 ods. 7 Postupov účtovania v JÚ ako výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Úbytok zásob nad normu prirodzených úbytkov sa účtuje ako storno daňovo uznaných výdavkov v rámci uzávierkových účtovných operácií.S princípom jednoduchého účtovníctva súvisí aj špecifický spôsob účtovania o prípadoch škody na majetku a jej daňovom uplatnení v súlade s príslušnými ustanoveniami ZDP. Pri zásobách sú výdavky na ich obstaranie uznané ako daňový výdavok. Ak nastal ich mimoriadny úbytok, ktorý sa v dôsledku škody na
daňové účely neuznáva
(manká a škody presahujúce výšku prijatých náhrad), potom je účtovná jednotka povinná uzávierkovou úpravou výdavkov stornovať výdavky vo výške neuznanej škody (obstarávacia cena zásob) a znížiť stav zásob v knihe zásob. Vo výdavkoch môže ponechať len čiastku do výšky prijatých náhrad. Ak náhrada škody plynie počas viacerých zdaňovacích období, daňovník zahrnie do daňových výdavkov v jednotlivých zdaňovacích obdobiach škodu vo výške prijatej náhrady v týchto zdaňovacích obdobiach. V prípade škody na ešte nezaplatených zásobách, následnú úhradu je potrebné v peňažnom denníku zaúčtovať ako výdavok neovplyvňujúci základ dane. Zároveň je potrebné vykonať korekciu v skladovej evidencii v knihe zásob.Ak sa škoda
ako daňový výdavok uznáva
(nezavinená škoda daňovníkom vzniknutá v dôsledku živelnej pohromy alebo spôsobená neznámym páchateľom), výdavky spojené s obstaraním zničených alebo odcudzených zásob zaúčtované do výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov pri zaplatení týchto zásob, sa ponechajú v daňových výdavkoch bez ohľadu na prípadnú náhradu škody a zníži sa len stav zásob v knihe zásob. V prípade škody spôsobenej neznámym páchateľom sú však tieto výdavky daňovo uznané, až keď táto skutočnosť bude potvrdená políciou. Preto, ak v roku vzniku škody daňovník nemá k dispozícii potvrdenie polície o tom, že páchateľ je neznámy, je potrebné vykonať storno výdavkov spojených s obstaraním odcudzených zásob a zahrnúť ich do výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov až v nasledujúcom účtovnom období, v ktorom polícia túto skutočnosť potvrdí. Ak však v takomto prípade v roku vzniku škody dôjde aj k náhrade od poisťovne, potom sa prostredníctvom uzávierkových účtovných operácií zaúčtuje storno výdavkov len vo výške rozdielu, o ktorý škoda presiahla prijatú náhradu od poisťovne. Zostávajúca časť škody ovplyvní základ dane v tom období, v ktorom polícia potvrdí, že páchateľ je neznámy. V prípade, ak za takéto zásoby ešte nebolo zaplatené, keďže povinnosť zaplatiť za tieto zásoby nezanikla, platbu (výdavok peňažných prostriedkov) je potrebné v peňažnom denníku zaúčtovať ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, v členení ostatné výdavky. Zároveň je potrebné vykonať korekciu v skladovej evidencii v knihe zásob.V prípade
zavinenej škody na dlhodobom hmotnom majetku
výdavok vyjadrený zostatkovou cenou sa uplatní do výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov len do výšky prijatej úhrady. Aj v tomto prípade, ak náhrada škody plynie počas viacerých účtovných období, daňovník zahrnie do daňových výdavkov v jednotlivých účtovných obdobiach škodu vo výške prijatej náhrady v týchto účtovných (zdaňovacích) obdobiach.Škody u daňovníka - fyzickej osoby, ak nie je účtovnou jednotkou
Aj keď sa škody týkajú každého podnikateľa, nemajú vplyv na výšku základu dane z príjmov u tých fyzických osôb, ktoré v súlade s § 6 ods. 10 ZDP uplatňujú výdavky percentuálne (paušálne), teda od dosiahnutých príjmov odpočítavajú výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov (najviac do výšky 20 000 €). V paušálnej sume výdavkov sú totiž zahrnuté všetky výdavky daňového subjektu vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, okrem preukázateľne zaplateného povinného poistného na zdravotné a sociálne poistenie. Daňovník, ktorý takto uplatňuje výdavky, je povinný viesť jednoduchú evidenciu v rozsahu podľa § 6 ods. 11 písm. a) až d) ZDP, preto úbytok zásob sa v tejto evidencii zachytiť musí.
Príklad č. 1:
Pani Jana podniká ako živnostníčka, nie je platiteľom DPH a výdavky si uplatňuje percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 ZDP. V daňovom priznaní za rok 2021 si od príjmov vo výške 16 200 € odpočítala paušálne výdavky vo výške 9 720 € + preukázateľne zaplatené poistné na zdravotné a sociálne poistenie. Z časti (20 %) nakúpených zásob nedosiahla zdaniteľné príjmy, keďže v dôsledku nesprávneho uskladnenia boli úplne znehodnotené a z ďalšej časti (15 %) kvôli tomu, že boli ukradnuté neznámym páchateľom.
Výdavky pani Jany vynaložené na obstaranie všetkých zásob sú obsiahnuté v paušálnej sume výdavkov a nevzniká dôvod (a ani oprávnenie) ich akýmkoľvek spôsobom meniť, napr. krátiť. Podobne sa neupravujú reálne dosiahnuté príjmy.
Keďže kvôli úbytku (zničeniu, resp. krádeži) časti zásob a ich nepoužitiu na dosiahnutie príjmov sú skutočné príjmy (napr. tržby) nižšie (v porovnaní so situáciou, keď všetky boli použité v súvislosti s podnikaním), aj percentuálne výdavky sú v konečnom dôsledku nižšie.
* * *
Ak daňovník, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, uplatňuje
preukázateľne vynaložené daňové výdavky
, v daňovej evidencii sa uvádzajú všetky daňové výdavky v časovom slede, teda aj daňovo akceptované škody. V prípade škody, ktorú nemožno považovať za škodu nezavinenú daňovníkom (napr. rozbitie zásob skla), by mal byť výdavok na obstaranie týchto zásob z daňových výdavkov vylúčený.Pokiaľ ide o
manko
, už zo samotnej definície manka, podľa ktorej ide o inventarizačný rozdiel, ak zistený skutočný stav majetku je nižší ako stav v účtovníctve, je zrejmé, že manko je pojmom súvisiacim bezprostredne s vedením účtovníctva.Keďže povinnosť vykonať inventarizáciu sa na daňovníka, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, nevzťahuje, nie je takýto daňovník ani povinný zistiť, či nedošlo k vzniku rozdielu medzi skutočným stavom a stavom podľa daňovej evidencie. Takže, ak pre vlastnú potrebu daňovník rozdiel zistí, je bezpredmetné jeho zaevidovanie v daňovej evidencii a jeho posúdenie z hľadiska vplyvu na základ dane.
Manká a škody v ZDP
Manká a škody
vyplývajúce z účtovníctva sú na účely ZDP upravené v ustanovení:-
§ 19 ods. 3 písm. d),
-
§ 19 ods. 3 písm. g),
-
§ 21 ods. 2 písm. e).
Manká a šk
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
