Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci HR proti Finanzamt Wilmersdorf - potvrdenie záverov z predošlej judikatúry Súdneho dvora EÚ

Dátum: Rubrika: Aktuálne

Inštitút podvodu na dani z pridanej hodnoty je predmetom rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ už po značne dlhú dobu, čo je bezpochyby jedným z dôvodov, prečo mu je už niekoľko rokov venovaná rozsiahla pozornosť zo strany justície, ale aj akademickej a odbornej verejnosti z domáceho i zahraničného prostredia. Dňa 14. apríla 2021 bolo vydané uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-108/20, HR proti Finanzamt Wilmersdorf, v ktorom sa Súdny dvor EÚ opäť zaoberal prípadom, ktorého skutkové okolnosti sa týkali podvodu na DPH. Predmetom tohto článku bude zosumarizovanie predmetného sporu spolu s vyslovenými závermi, ktoré Súdny dvor EÚ judikoval v uvedenom uznesení s odkazom na predošlú relevantnú judikatúru.

Súdny dvor EÚ v sporoch v rámci prejudiciálneho konania štandardne rozhoduje rozsudkom, no nie je vylúčená ani forma odôvodneného uznesenia, ktorá bola evidentne zvolená aj v tomto prípade. Súdny dvor EÚ podľa čl. 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora (Ú.v. EÚ L 265, 29.09.2012, s. 1 - 42) rozhoduje odôvodneným uznesením v zásade vtedy, ak položená prejudiciálna otázka je rovnaká ako otázka, o ktorej Súdny dvor EÚ už v minulosti rozhodol, prípadne vtedy, ak odpoveď na položenú otázku nevyvoláva žiadne rozumné pochybnosti alebo ak môže byť odpoveď na túto otázku jasne vyvodená z judikatúry Súdneho dvora EÚ.
Ako sme už zvýraznili hneď v úvode článku, podvod na DPH nepredstavuje nový inštitút, a teda je zrejmé, že k nemu existuje niekoľkopočetná judikatúra Súdneho dvora EÚ, z ktorej vyplývajú mnohé relevantné závery. V tejto súvislosti bolo možné očakávať, že Súdny dvor EÚ začne s vydávaním odôvodnených uznesení, keďže sa predmetnou problematikou už v minulosti zaoberal vo svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti. Uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-108/20 HR proti Finanzamt Wilmersdorf ale nie je prvým uznesením, ktoré sa zameriava na problematiku podvodu v oblasti DPH, keďže ešte v priebehu roka 2020 bolo vydané významné uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19, Vikingo Fővállalkozó Kft. proti Nemzeti Adó- és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága.
Predmet sporu
Pani HR v spolupráci so svojím manželom v priebehu rokov 2009 a 2010 prevádzkovala veľkoobchod s nápojmi. V daňových priznaniach k DPH si za tieto roky uplatnila odpočítanie dane z DPH zaplatenej na vstupe na základe faktúr, ktoré pre pani HR vystavila obchodná spoločnosť P GmbH vo výške 993 164 € za rok 2009 a vo výške 108 417,87 € za rok 2010 za dodávky nápojov, ktoré sa aj reálne uskutočnili. Obchodná spoločnosť P GmbH teda skutočne dodala pani HR nápoje uvedené vo faktúrach (išlo najmä o liehoviny a nápoj Red Bull). Pani HR obchodnej spoločnosti P GmbH za predmetné dodávky nápojov vyplatila fakturované sumy a tieto transakcie následne aj zaznamenala vo svojom účtovníctve. Všetky faktúry vystavené obchodnou spoločnosťou P GmbH spĺňali zákonné požiadavky, ktoré vyplývali z ustanovení nemeckého zákona o DPH (nem.
Umsatzsteuergesetz
). Pani HR po uskutočnení tohto zdaniteľného obchodu dodané nápoje predala ďalej.
Z dvoch právoplatných rozsudkov trestného súdu vydaných v trestnom konaní však vyplývalo, že obchodná spoločnosť P GmbH sa dopustila viacerých podvodov v oblasti DPH pri nadobudnutí nápojov, ktoré boli neskôr dodané pani HR. Trestný súd totižto zistil, že manžel pani HR dodával obchodnej spoločnosti P GmbH vo veľkom rozsahu liehoviny, kávu a Red Bull, pričom celkový obrat dosiahol približne 80 000 000 €. Na predmetné dodania neboli vystavené faktúry. Namiesto toho zamestnanec obchodnej spoločnosti P GmbH vystavil fiktívne faktúry o nákupe tovaru, na základe ktorých si potom spoločnosť P GmbH neoprávnene uplatnila právo na odpočítanie dane. Manžel pani HR zároveň poskytoval obchodnej spoločnosti P GmbH cenníky a potenciálnych odberateľov tovaru. Tovar bol ďalej predávaný rôznym odberateľom vrátane pani HR. Príslušný finančný úrad po zistení týchto skutkových okolností zamietol priznanie práva na odpočítanie dane, ktoré si obchodná spoločnosť P GmbH uplatnila na základe fiktívnych faktúr a taktiež aj pani HR v rozsahu, v akom sumy dane na vstupe pripadali na plnenia na vstupe, ktoré uskutočnila obchodná spoločnosť P GmbH, a to s odôvodnením, že pani HR bola so svojím podnikom súčasťou reťazca dodaní, v ktorom došlo k spáchaniu podvodov v oblasti DPH. Obchodná spoločnosť P GmbH za účasti manžela pani HR podvodne neodviedla daň na vstupe z nákupu rôznych nápojov, ktoré boli následne ďalej predané okrem iného pani HR.
Postoj vnútroštátneho súdu a prejudiciálna otázka
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály