Ready-made spoločnosti a ich dobrovoľná registrácia pre DPH z hľadiska daňového práva

Daňové subjekty pravidelne argumentujú judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, pokiaľ pre nich vytvára priaznivejší právny režim ako vnútroštátny zákon o dani z pridanej hodnoty. Nestačí preto posúdenie veci iba z hľadiska vnútroštátneho práva, ale Finančná správa SR sa musí vyrovnať i s relevantnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, v danom prípade ide o rozsudok C-527/11 Ablessio, ktorý komplikuje inak veľmi logickú úvahu finančnej správy o pojme ekonomickej činnosti.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave v spojenom konaní zamietol žaloby žalobcov, tzv. ready-made spoločností, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky o nevyhovení žiadostiam o dobrovoľnú registráciu pre DPH.

V prípade žalobcov išlo o právnické osoby založené „materskou“ spoločnosťou Ready Made Spoločnosti s. r. o., ktorá sa zaoberá zakladaním obchodných spoločností a ich následným predajom. Ponúkané rea­dy made spoločnosti sú založené ako dcérske spoločnosti s jediným spoločníkom a konateľom. Majú splatené základné imanie, sídlo spoločnosti je v Bratislave a majú zaregistrovaných osem predmetov podnikania. Tieto spoločnosti sú založené iba so zámerom ich následného predaja, pričom zaregistrovanie tzv. ready-made spoločnosti ako platiteľa DPH zvyšuje jej hodnotu ako „tovaru“.

Spoločnosti krátko po zapísaní do obchodného registra Okresného súdu Bratislava I požiadali o registráciu pre daň z pridanej hodnoty. Daňový úrad Bratislava vydal rozhodnutia, ktorými podľa § 4 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) v znení účinnom do 31. 12. 2012 žiadostiam o dobrovoľnú registráciu pre daň z pridanej hodnoty nevyhovel. Prvostupňové rozhodnutia správcu dane boli v odvolacom konaní potvrdené žalovaným Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky.

Podľa žalovaného v zmysle zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p., ako aj zákona o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31. 12. 2012 iba samostatné oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti nie je možné považovať za podnikanie. Rozhodujúci je až skutočný výkon tejto činnosti realizovaný na základe takéhoto oprávnenia. Pod vykonávaním podnikateľskej činnosti právnickou osobou je treba rozumieť aktívnu činnosť smerujúcu k dosiahnutiu zisku. V nadväznosti na uvedené skutočnosti žalobcovia podľa záveru krajského súdu nepreukázali postavenie zdaniteľnej osoby podľa § 3 ods. 1 zákona o DPH, a preto správca dane postupoval v súlade so zákonom o DPH, keď žiadostiam o dobrovoľnú registráciu nev