Povinnosť odberateľa platiť DPH pri prijatí služby

Povinnosť zdanenia pri prijatí služby odberateľom – zdaniteľnou osobou môže nastať pri dodaní tejto služby zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu, a to na základe ustanovení § 69 ods. 2 a 3 zákona o DPH:

• § 69 ods. 2 zákona o DPH: „Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, je povinná platiť daň pri službách uvedených v § 16 ods. 1 až 4, 10 a 11 a pri tovare dodanom s inštaláciou alebo montážou, ktoré jej dodala zahraničná osoba z iného členského štátu alebo zahraničná osoba z tretieho štátu, ak miesto dodania služby alebo tovaru je v tuzemsku.“
• § 69 ods. 3 zákona o DPH: „Zdaniteľná osoba a právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobu a je registrovaná pre daň podľa § 7, sú povinné platiť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu, ak je miesto dodania služby podľa § 15 ods. 1 v tuzemsku.“

Z uvedených ustanovení je zrejmé, že pre určenie daňovej povinnosti tuzemskej zdaniteľnej osoby – odberateľa služby je potrebné správne určiť miesto dodania služby na základe ustanovení § 15 a § 16 zákona o DPH.

Tieto ustanovenia nadväzne na smernicu Rady 2008/8/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb, upravujú pravidlá pre určenie miesta dodania služieb tak, aby sa dosiahlo zdaňovanie služieb v zásade tam, kde dochádza k skutočnej spotrebe.

Obsahom § 15 zákona o DPH sú všeobecné pravidlá určenia miesta dodania služieb, ktoré rozlišujú poskytnutie služieb zdaniteľnej osobe a inej ako zdaniteľnej osobe.

• Ak sú služby dodané zdaniteľnej osobe, je miesto ich dodania tam, kde má táto osoba ako príjemca služby sídlo alebo miesto podnikania (§ 15 ods. 1 zákona o DPH).
• Ak sú služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto ich dodania tam, kde má dodávateľ služieb sídlo alebo miesto podnikania (§ 15 ods. 2 zákona o DPH).

Obsahom § 16 zákona o DPH sú osobitné pravidlá určenia miesta dodania niektorých služieb, tzn. že miesto dodania niektorých druhov služieb sa nestanoví podľa všeobecných pravidiel uvedených v § 15 ods. 1 a 2 zákona o DPH.

Odberateľ musí teda najskôr zistiť, či príslušnú prijatú službu neupravuje niektoré z „osobitných pravidiel“ uvedených v § 16 zákona o DPH, a pokiaľ nie, určí miesto dodania služby podľa „všeobecného pravidla“ uvedeného v § 15 zákona o DPH.

Podľa § 16 zákona o DPH sa určí miesto dodania pri nasledovných službách, pri ktorých vzniká povinnosť odberateľa platiť DPH:

• služby vzťahujúce sa na nehnuteľnosť,
• krátkodobý prenájom dopravných prostriedkov,
• dodanie kultúrnych, umeleckých, športových, vedeckých, vzdelávacích, zábavných, výstavníckych služieb spojených so vstupom,
• osobná preprava,
• reštauračné a stravovacie služby.

Daňová povinnosť pri službách dodaných zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo z tretieho štátu, pri ktorých povinnosť platiť daň v tuzemsku sa prenáša na prijímateľa služby, vzniká v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH dňom dodania takejto služby, t. j. dňom, keď je služba poskytnutá, resp. keď je poskytovanie služby ukončené. Prijímateľ služby musí službu zdaniť v zdaňovacom období, kedy bola služba dodaná, a to aj v takom prípade, keď poskytovateľ služby nevyhotovil faktúru (základ dane sa určí napr. na základe zmluvy, príp. inej dohody, z ktorej je zrejmá dohodnutá cena poskytovanej služby).

Pri opakovaných a čiastkových službách dodaných zahraničnou osobou sa deň vzniku daňovej povi