Používanie motorového vozidla podnikateľa na súkromné účely z hľadiska zákona o DPH

Použitie takéhoto obchodného majetku na súkromné účely má zásadný dopad na problematiku daňovej uznateľnosti nákladov súvisiacich s prevádzkovaním predmetu obchodného majetku, daňovej uznateľnosti odpisov a v prípade platiteľov DPH aj na problematiku odpočítania dane.

V prípade, že podnikateľ má motorové vozidlo zahrnuté do obchodného majetku (účtuje, resp. vedie evidenciu o ňom ako o obchodnom majetku), pri posudzovaní daňových výdavkov súvisiacich s jeho používaním je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že v zmysle § 2 písm. i) ZDP sú daňovým výdavkom všetky výdavky preukázateľne vynaložené daňovníkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov (za podmienky ich zaúčtovania v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovania v evidencii v prípade príjmov z prenájmu). ZDP pritom upresňuje rozsah zahrnutia týchto daňových výdavkov v prípade automobilu pri pracovných cestách a spotrebovaných pohonných hmotách.

Zároveň je potrebné brať do úvahy ustanovenie § 21 ods. 1 písm. i) ZDP, v zmysle ktorého sa nepovažujú za daňový výdavok výdavky na osobnú spotrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka a majetku blízkych osôb daňovníka. Použitie predmetu zaradeného v obchodnom majetku na súkromné účely je potrebné posudzovať práve v zmysle uvedeného ustanovenia, keďže takéto použitie obchodného majetku je použitím na osobnú potrebu.

Ak podnikateľ použije motorové vozidlo zahrnuté do obchodného majetku aj na súkromné účely, nie je možné zahrnúť výdavky prislúchajúce tomuto účelu použitia medzi výdavky daňové. V takomto prípade je potrebné nájsť vhodné kritérium na rozčlenenie vynaložených výdavkov na dve časti:

• výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov (daňový výdavok),
• výdavky vynaložené v súvislosti so súkromným použitím (nedaňový výdavok).

Ak sú výdavky súvisiace s prevádzkou motorového vozidla vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, bude v zmysle § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) DPH uplatnená voči platiteľovi DPH iným platiteľom a prislúchajúca týmto výdavkom odpočítateľná.

V zmysle tohto ustanovenia môže platiteľ odpočítať DPH z tovarov a služieb (uplatnenú voči nemu iným platiteľom v tuzemsku), ktoré ako platiteľ použije na vlastné dodávky tovarov a služieb. Pokiaľ teda súčasťou ceny týchto výdavkov je aj DPH, platiteľ DPH má nárok na jej odpočítanie, pokiaľ je automobil používaný výlučne na podnikanie platiteľa a sú splnené podmienky § 49 až § 51 zákona o DPH. Ak platiteľ použije prijaté dodania na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na svoje podnikanie, odpočíta DPH len v pomere zodpovedajúcom rozsahu použitia na podnikanie k celkovému rozsahu použitia.

♦ Príklad č. 1:

Podnikateľ – FO, účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, platiteľ DPH, má v obchodnom majetku zaradený osobný automobil. Používa ho však aj na súkromné cesty počas víkendov. Akým spôsobom má zahŕňať výdavky na prevádzk