Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Obec – registrácia pre DPH a stavebné práce

Dátum: Rubrika: Aktuálne

Zákonom č. 268/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) s účinnosťou od 1. januára 2016, bol zavedený tuzemský prenos daňovej povinnosti v sektore stavebníctva. Uvedená zmena sa bude vzťahovať aj na obce, a to tie, ktoré majú postavenie platiteľov DPH.

V súvislosti s posúdením postavenia obce ako platiteľa DPH je dôležité poznať podstatu pojmov používaných v zákone o DPH. Ide o pojmy zdaniteľná osoba, ekonomická činnosť a obrat.

Obec a jej registrácia pre DPH

Základné pojmy na účely registrácie k DPH

  • Zdaniteľná osoba je podľa § 3 ods. 1 zákona o DPH každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Zdaniteľnými osobami sú predovšetkým podnikatelia, ale môžu nimi byť aj osoby, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účely podnikania, ak vykonávajú ekonomickú činnosť, z ktorej dosahujú príjmy.
  • Ekonomická činnosť (podnikanie) podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH predstavuje vykonávanie sústavnej činnosti, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti.

Osoby vykonávajúce ekonomickú činnosť dodávajú tovary alebo poskytujú služby v ktoromkoľvek výrobnom alebo obchodnom odvetví. Ekonomická činnosť zahŕňa aj všetky služby poskytované osobami vykonávajúcimi slobodné povolanie podľa osobitných predpisov (znalci, tlmočníci, právnické povolania, lekári, veterinári, projektanti a pod.), ako aj slobodné povolania umelcov a športovcov. Za podnikanie sa všeobecne považuje aj využívanie vlastného hmotného majetku a nehmotného majetku za účelom dosahovania príjmu z tohto majetku akoukoľvek osobou, ak ide o činnosť sústavnú.

Ekonomickou činnosťou nie je podľa § 3 ods. 3 zákona o DPH vykonávanie činnosti na základe pracovnoprávneho vzťahu, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo iného obdobného vzťahu. V tomto prípade ide o vzťah, kedy fyzická osoba je povinná dodržiavať pokyny, resp. príkazy, čím sa vytvára stav podriadenosti a nadriadenosti z hľadiska podmienok vykonávanej činnosti a jej odmeňovania. Takto vykonávaná činnosť nie je považovaná za nezávislé vykonávanie činnosti.

  • Obrat je na účely DPH osobitne definovaný. Do obratu na účely registrácie k DPH v SR sa podľa § 4 ods. 7 zákona o DPH započítavajú len príjmy (výnosy) z dodávaných tovarov a služieb, pri ktorých miesto dodania zdaniteľného obchodu je v SR.

Do obratu sa nezahŕňajú výnosy (príjmy) z tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane, ide o poštové služby, zdravotnú starostlivosť, služby sociálnej pomoci, výchovné a vzdelávacie služby, členské príspevky politických strán, kultúrne služby, služby verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Taktiež sa do obratu nezahŕňajú výnosy (príjmy) z poisťovacích služieb a z finančných služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa zákona o DPH, ak tieto služby sú poskytované pri dodaní tovaru alebo služby ako doplnkové služby.

Do obratu sa zahŕňajú aj výnosy (príjmy) z dodania a nájmu nehnuteľnosti, i keď sú oslobodené od dane podľa § 38 zákona o DPH s výnimkou, ak by išlo o príležitostné dodanie nehnuteľnosti.

Na účely DPH sú vylúčené z obratu výnosy (príjmy) z príležitostne predaného hmotného majetku okrem zásob a výnosov (príjmov) z príležitostne predaného nehmotného majetku. Do obratu na účely DPH nevstupujú ani výnosy (príjmy) z dodaní tovarov a služieb s miestom dodania v zahraničí.

Pri zisťovaní, či zdaniteľná osoba dosiahla obrat pre zákonnú registráciu, treba zahrnúť do výšky obratu i zálohové platby, t. j. sumy za budúce dodania tovarov a služieb, ale len v prípade, ak sú tieto platby viazané ku konkrétnym budúcim dodávkam.

Zdaniteľná osoba zahŕňa výnosy (príjmy) do obratu za kalendárny mesiac, do ktorého je povinná tieto výnosy (príjmy) zaúčtovať v súlade s účtovnými predpismi, inak za mesiac, v ktorom prijala platbu. Zdaniteľná osoba, ktorá je účtovnou jednotkou účtujúcou v sústave jednoduchého účtovníctva, zahŕňa do obratu definovaného v § 4 ods. 7 zákona o DPH príjmy bez dane z dodávaných tovarov a služieb. Zdaniteľná osoba, ktorá je účtovnou jednotkou účtujúcou v sústave podvojného účtovníctva, zahŕňa do obratu definovaného v § 4 ods. 7 zákona o DPH výnosy bez dane z dodávaných tovarov a služieb.

Orgány verejnej moci ako zdaniteľná osoba

Podľa § 3 ods. 4 zákona o DPH štátne orgány a ich rozpočtové organizácie, štátne fondy, orgány územnej samosprávy a ich rozpočtové organizácie a iné právnické osoby, ktoré sú orgánmi verejnej moci, sa nepovažujú za zdaniteľné osoby, keď konajú v rozsahu svojej hlavnej činnosti, a to ani v prípade, ak prijímajú v súvislosti s touto činnosťou platby, s výnimkou, ak:

  • táto činnosť výrazne narušuje alebo môže výrazne narušiť hospodársku súťaž,
  • vykonávajú činnosti uvedené v prílohe č. 8 zákona o DPH a tieto činnosti nevykonávajú v zanedbateľnom rozsahu; z tejto druhej výnimky vyplýva, že orgány verejnej moci majú postavenie zdaniteľnej osoby vždy, ak vykonávajú činnosti, ktoré sú vymenované v prílohe č. 8 a tieto činnosti (telekomunikačné služby, dodanie vody, plynu, elektriny a tepla, preprava tovaru, prístavné a letiskové služby, preprava osôb, dodanie nového tovaru vyrobeného na predaj, činnosti pôdohospodárskych sprostredkovateľských agentúr, organizovanie obchodných veľtrhov a výstav, skladovanie, reklamné služby, služby cestovného ruchu, prevádzkovanie predajní a jedální pre zamestnancov, činnosti verejnoprávnej televízie a rozhlasu iné, ako sú uvedené v § 36 zákona o DPH) nevykonávajú v zanedbateľnom rozsahu.

Obec a narušenie hospodárskej súťaže

Pri posúdení, či subjekt uvedený v § 3 ods. 4 zákona o DPH ako nezdaniteľná osoba narušuje svojou činnosťou výrazne hospodársku súťaž, možno vychádzať z týchto kritérií:

  1. Konanie vo verejnom záujme – právnické osoby uvedené v § 3 ods. 4 zákona o DPH svojou hlavnou činnosťou predovšetkým plnia úlohy štátu alebo úlohy územnej samosprávy, v rámci svojej hlavnej činnosti spravidla konajú vo verejnom záujme a prijímateľom ich činností je vo všeobecnosti verejnosť. Ak tieto osoby v rámci hlavnej činnosti poskytujú plnenia, ktoré nie sú plnením ich úloh vo verejnom záujme ako napr. poskytovanie plnení súkromným osobám na základe zmluvy, pričom by išlo o také plnenie, ktoré si môže súkromná osoba objednať aj u podnikateľa, je možné považovať takúto činnosť na účely DPH za činnosť, ktorá nie je vykonávaná vo verejnom záujme, a ak takáto činnosť z hľadiska postavenia poskytovateľa ako nezdaniteľnej osoby výrazne narušuje hospodársku súťaž, t. j. znevýhodňuje v súťaži podnikateľov poskytujúcich obdobné plnenia, považujú sa uvedené osoby v rozsahu takejto činnosti za zdaniteľné osoby.
  2. Predmet plnenia – či môže činnosť vykonávať aj podnikateľ alebo len subjekt uvedený v § 3 ods. 4 zákona o DPH, príp. či zo strany subjektu uvedeného v § 3 ods. 4 zákona o DPH existuje ponuka na poskytnutie plnenia napr. formou reklamy alebo priama ponuka na poskytnutie plnenia.
  3. Kto je objednávateľom plnenia – či koná subjekt uvedený v § 3 ods. 4 zákona o DPH na základe zákona alebo pre iné osoby na zmluvnom základe.
  4. Cena plnenia – za poskytnuté plnenie v porovnaní s cenou za rovnaké alebo obdobné plnenie poskytnuté platiteľom dane narušuje konkurenčné podmienky na trhu tým, že je nižšia z dôvodu, že subjekt uvedený v § 3 ods. 4 zákona o DPH ako nezdaniteľná osoba nemusí uplatniť k cene svojho plnenia daň z pridanej hodnoty.

Podliehanie verejnoprávnych subjektov DPH vyplýva z výkonu danej činnosti ako takej nezávisle od otázky, či uvedené subjekty čelia alebo nečelia hospodárskej súťaži na úrovni miestneho trhu, na ktorom vykonávajú túto činnosť, napr. prevádzkovanie platených parkovísk obcou.

Súdny dvor EÚ vo veci C-288/07 (Isle of Wight Council a ďalší) uviedol, že zásada daňovej neutrality bráni tomu, aby sa s podnikateľskými subjektmi, ktoré vykonávajú rovnaké činnosti, zaobchádzalo odlišne v oblasti vyberania DPH. Hoci Smernica Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty uvádza výnimky, ktoré do určitej miery môžu ohroziť uplatnenie zásady daňovej neutrality, keďže umožňuje, aby verejnopr

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály