Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Dobrovoľná registrácia pre daň z pridanej hodnoty

Dátum: Rubrika: Z praxe

Zvažovanie dobrovoľnej registrácie pre DPH, ak nevzniká povinnosť registrácie zo zákona, sa týka predovšetkým novovzniknutých podnikateľov, hlavne z radov fyzických osôb. Rozhodnutie v súvislosti s registráciou závisí od toho, aké riziká alebo výhody pre podnikanie z registrácie plynú. Na jednej strane sa totiž postavenie platiteľa dane z pridanej hodnoty môže javiť ako výhodné pre možnosť odpočtu dane, ktorého výška je „zaujímavá“ hlavne pri vyšších investíciách, na druhej strane je potrebné si prepočítať a zvážiť finančné a iné dopady na podnikanie. V niektorých prípadoch samotný predmet podnikania predurčuje vhodnosť/potrebu registrácie pre túto daň.

V prvej časti tohto príspevku poukazujeme na to, že stať sa platiteľom dane z pridanej hodnoty má svoje výhody, ale v niektorých prípadoch môže mať aj nevýhody. V druhej časti príspevku poukazujeme na práva, ale predovšetkým povinnosti, ktoré vzniknú v súvislosti s rozhodnutím podnikateľa podať žiadosť o dobrovoľnú registráciu pre daň z pridanej hodnoty.

Rozhodovanie sa o dobrovoľnej registrácii

Skôr, ako podnikateľ začne proces registrácie pre daň z pridanej hodnoty, mal by zvážiť výhody a nevýhody, ktoré mu z toho vyplývajú, a je nevyhnutné, aby poznal podstatu DPH, význam základných pojmov v súvislosti s touto daňou, aké typy registrácie sú možné a kedy vzniká povinnosť zákonnej registrácie.

Charakteristika dane z pridanej hodnoty

Daň z pridanej hodnoty je vyberaná na každom stupni od výroby až po spotrebu, nezaťažuje výrobcov a obchodníkov, ktorí sú platiteľmi tejto dane, ale až konečných spotrebiteľov. Do štátneho rozpočtu ju odvádzajú podnikateľské subjekty, ktoré sú registrované ako platitelia DPH. Vzťah k štátnemu rozpočtu za zdaňovacie obdobie zistí platiteľ porovnaním svojich zdaniteľných výstupov so vstupmi, výsledkom je vlastná daňová povinnosť, alebo nadmerný odpočet.

Druhy registrácií pre daň z pridanej hodnoty

Registrácia pre DPH v SR podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) sa môže týkať tuzemských aj zahraničných osôb. Typy registrácií a podmienky, za akých môže k registrácii dôjsť, upravujú ustanovenia § 4, § 4a, § 4b, § 5, § 6, § 7 a § 7a citovaného zákona.

Nie každá registrácia pre DPH má za následok, že registrovaná osoba sa stane zároveň aj platiteľom DPH. Postavenie platiteľa DPH prináša so sebou „výhodu“ práva na odpočítanie dane, a tým na zníženie vlastnej daňovej povinnosti.

Tuzemské zdaniteľné osoby, ktoré sa registrujú pre DPH, nadobudnú postavenie platiteľa, ak sú registrované podľa § 4 zákona o DPH.

Tuzemské osoby, ktoré sú registrované podľa § 7 (z titulu nadobúdania tovarov z iných členských štátov EÚ), alebo podľa § 7a (z titulu prijatia alebo dodania cezhraničných služieb z alebo do členských štátov) zákona o DPH, nemajú postavenie platiteľa DPH. Tieto registrované osoby majú povinnosť v určitých prípadoch priznať a odviesť DPH do štátneho rozpočtu SR, ale nemajú právo na jej odpočítanie.

V niektorých prípadoch môže byť preto pre zdaniteľnú osobu výhodnejšie, aby sa namiesto povinnej registrácie podľa § 7 alebo § 7a zákona o DPH rozhodla pre dobrovoľnú registráciu podľa § 4 cit. zákona. Rozhodovanie o type registrácie je individuálne a záleží na konkrétnej činnosti, ktorú zdaniteľná osoba vykonáva.

Základné pojmy v súvislosti s registráciou pre DPH

V ďalšej časti príspevku sa budeme zaoberať len registráciou podľa § 4 zákona o DPH, analyzovaním výhod a nevýhod v prípade dobrovoľnej registrácie.

V súvislosti s otázkou registrácie, resp. neregistrácie pre DPH je dôležité poznať podstatu pojmov: zdaniteľná osoba, ekonomická činnosť a obrat.

  • Zdaniteľná osoba a ekonomická činnosť

Zdaniteľná osoba (§ 3 zákona o DPH) je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Zdaniteľnými osobami sú predovšetkým podnikatelia, ale môžu nimi byť aj osoby, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účely podnikania, ak vykonávajú ekonomickú činnosť, z ktorej dosahujú príjmy. Za zdaniteľnú osobu sa podľa zákona o DPH považuje tiež Správa štátnych hmotných rezerv SR v rozsahu nákupu a predaja štátnych hmotných rezerv.

Osobitným prípadom získania štatútu zdaniteľnej osoby je príležitostný predaj nového dopravného prostriedku akoukoľvek osobou, t. j. aj nepodnikateľom, do iného členského štátu. Takáto osoba, ktorá neuskutočňuje inú ekonomickú činnosť pre účely DPH, sa považuje za zdaniteľnú osobu len z titulu uvedeného predaja. To jej umožňuje uplatniť si právo na odpočítanie dane.

Ekonomická činnosť (podnikanie) je kľúčovým pojmom vymedzenia predmetu DPH (§ 3 ods. 2 zákona o DPH). Vykonávanie ekonomickej činnosti znamená predovšetkým sústavnú činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti. Osoby vykonávajúce ekonomickú činnosť dodávajú tovary alebo poskytujú služby v ktoromkoľvek výrobnom alebo obchodnom odvetví. Ekonomická činnosť zahŕňa aj všetky služby poskytované osobami vykonávajúcimi slobodné povolanie podľa osobitných predpisov (znalci, tlmočníci, právnické povolania, lekári, veterinári, projektanti a pod.), ako aj slobodné povolania umelcov a športovcov. Za podnikanie sa všeobecne považuje aj využívanie vlastného hmotného majetku a nehmotného majetku za účelom dosahovania príjmu z tohto majetku akoukoľvek osobou, t. j. aj fyzickou osobou nepodnikateľom, ak ide o činnosť sústavnú. Ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa za ekonomickú činnosť jeho využívanie na účel dosahovania príjmu v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.

Ekonomickou činnosťou nie je (§ 3 ods. 3 zákona o DPH) vykonávanie činnosti na základe pracovnoprávneho vzťahu, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo iného obdobného vzťahu. V tomto prípade ide o vzťah, kedy fyzická osoba je povinná dodržiavať pokyny, resp. príkazy, čím sa vytvára stav podriadenosti a nadriadenosti z hľadiska podmienok vykonávanej činnosti a jej odmeňovania. Takto vykonávaná činnosť nie je považovaná za nezávislé vykonávanie činnosti.

Charakteristiky, ktoré by mala mať činnosť posúdená pre účely systému DPH ako ekonomická činnosť, vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora EÚ:

◊ Priama väzba medzi poskytnutou službou a prijatou platbou (Rozsudok SD EÚ C-102/86 Apple and Pear Development Council)

Pre posúdenie poskytovania služieb, ktoré sú predmetom dane, je nutná priama väzba medzi poskytnutou službou a obdržanou platbou.

◊ Predaj súkromného majetku zdaniteľnou osobou (Rozsudok SD EÚ C-291/92 Finanzamt Uelcen/Armbrecht)

Pri transakcii, ktorá má podliehať DPH, musí zdaniteľná osoba konať „ako taká“. Zdaniteľná osoba vykonávajúca transakciu v postavení nepodnikateľa) nekoná ako zdaniteľná osoba, preto táto transakcia nepodlieha DPH. Nič nebráni zdaniteľnej osobe, ktorá si chce zachovať časť majetku medzi svojím súkromným majetkom, vyňať ho zo systému DPH. Zdaniteľná osoba si môže vybrať, či chce zahrnúť do svojho podnikania pre účely uplatňovania DPH časť majetku, ktorá je vydaná do jej súkromného užívania. Tento prístup sa zhoduje s jednou zo základných zásad – že zdaniteľná osoba musí niesť bremeno DPH len vtedy, ak to súvisí s tovarmi alebo službami, ktoré používa na súkromnú spotrebu, a nie na svoje zdaniteľné podnikateľské činnosti (v súvislosti s podnikateľskou činnosťou má právo na odpočítanie DPH).

Ak zdaniteľná osoba predáva majetok, ktorého časť si v čase nadobudnutia vyhradila na to, že ho nepridelí na podnikanie, pre účely DPH sa má brať do úvahy len tá časť majetku, ktorá sa určila na jej podnikanie a tiež úpravy takýchto odpočtov sa musia obmedziť len na túto časť.

Podobne potom ak verejnoprávny orgán, napr. obec, v čase nákupu majetku nie je zdaniteľnou osobou, a teda nekonala ako taká, právo na odpočítanie dane pri nákupe tohto majetku nevzniklo. Z tohto dôvodu si toto právo nemôže ani dodatočne uplatniť (podľa § 55 zákona o DPH) pri registrácii za platiteľa dane. Uvedený názor je plne v súlade s precedenčným právom SD EÚ, ktorý zdôrazňuje, že len postavenie, v akom príslušný jednotlivec koná v čase kúpy tovaru, je rozhodujúce pre existenciu práva na odpočet.

Uvedený argument treba použiť aj na verejnoprávny orgán (obec, ak nekoná v postavení zdaniteľnej osoby), ktorý koná v okamihu kúpy investičného majetku ako orgán verejnej správy. Keď tento orgán nekonal ako osoba podliehajúca dani, nemá, podobne ako jednotlivec konajúci pre osobnú spotrebu, žiadne právo na odpočet DPH, ktorá bola zaplatená za tento tovar. Okolnosť, že tento orgán následne konal ako daňovník, nemôže viesť k odpočtu dane (§ 55 zákona o DPH) zaplatenej týmto orgánom v súvislosti s činnosťami uskutočnenými ako orgán verejnej správy a z uvedeného dôvodu nepodliehajúcimi dani.

◊ Prípravné p

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály