Zmeny vo výpočte zrážok zo mzdy zamestnanca

Dňa 21. 10. 2016 bola schválená novela č. 292/2015 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia (ďalej aj „novela nariadenia vlády“), ktorá nadobudla účinnosť od 1. 1. 2016. Hlavným cieľom legislatívnych úprav bolo „zmäkčenie podmienok“ pri výpočte zrážok zo mzdy, ktoré sa prejavilo predovšetkým zvýšením základnej sumy, ktorú nemožno zraziť z mesačnej mzdy alebo z iného príjmu zamestnanca (povinného).

Cieľom článku je oboznámiť sa s dopadmi legislatívnych úprav, ktoré nadobudli účinnosť začiatkom roka 2016 a uviesť spôsoby výpočtu rôznych druhov zrážok na konkrétnych príkladoch.

Pojem nútený výkon rozhodnutia

Realizácia zrážok zo mzdy pri výkone súdnych a iných rozhodnutí je aktom donútenia, ktorý zasahuje do práv každého zamestnanca. Nie je pritom rozhodujúce, či zamestnanec pracuje v pracovnom pomere (na plný, či skrátený pracovný úväzok) alebo na dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Nútený výkon rozhodnutia je možné vykonať len zákonom ustanovenými spôsobmi uvedenými napr. v Exekučnom poriadku, kedy je právnym dokladom na vykonávanie zrážok „Exekučný príkaz na začatie exekúcie“ alebo v Občianskom súdnom poriadku, kedy je právnym dokladom na vykonávanie zrážok „Uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy vydaného súdom“.

Jedným zo spôsobov výkonu rozhodnutia je exekúcia zrážkami zo mzdy a z iných príjmov. Zrážky zo mzdy je možno vykonávať len v rozsahu ustanovenom v nariadení vlády, pričom na vyjadrenie pojmu „výkon rozhodnutia“ sa v praxi zaužívalo pomenovanie „exekúcia“ a na pomenovanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov na základe exekučného príkazu sa zaužíval pojem „exekučné zrážky“. Podkladom na vykonanie exekúcie je:

• Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré exekútor doručí oprávnenému (ten, voči ktorému má zamestnanec podlžnosti a povinnému (zamestnancovi) do vlastných rúk. Po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii (do 14 dní od doručenia upovedomenia) alebo po tom, keď sa doručí exekútorovi právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá exekútor exekučný príkaz.
• Exekučný príkaz na začatie exekúcie, ktorý exekútor doručí platiteľovi mzdy (zamestnávateľovi) do vlastných rúk. Povinný stráca dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručí príkaz na začatie exekúcie, právo na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok.
• Exekučný príkaz na vykona­nie exekúcie zrážkami zo mzdy – exekútor doručí príkaz oprávnenému, povinnému a platiteľovi mzdy. Povinnému a platiteľovi mzdy sa doručí do vlastných rúk. Platiteľ mzdy je povinný odo dňa doručenia exekučného príkazu vyplácať oprávnenému sumy zrazené zo mzdy povinného.

Proti exekučnému príkazu nie je prípustný opravný prostriedok. Exekučný príkaz musí obsahovať nasledovné náležitosti: meno exekútora, ktorý ho vydal, exekučný titul a názov orgánu, ktorý ho vydal, meno oprávnenej osoby a povinného, toho, komu sa doručuje príkaz na začatie exekúcie, vymáhaný nárok, spôsob vykonania exekúcie, príp. právny dôvod vzniku vymáhanej pohľadávky, pretože len podľa právneho dôvodu je možné určiť, či ide o bežnú alebo prednostnú pohľadávku.

Nepostihnuteľná suma na povinného po novom

Zamestnávateľ vykonáva zrážky zo zvyšku čistej mzdy zamestnanca, ktorý určí tak, že od čistej mzdy sa odpočítajú nepostihnuteľné sumy (v praxi používaný aj pojem „základné sumy, ktoré sa nesmú zamestnancovi zraziť). Rozlišujeme nepostihnuteľnú sumu na povinného a nepostihnuteľnú sumu na vyživovanú osobu. Celková výška nepostihnuteľnej sumy závisí od skutočnosti, či je povinný poberateľom dôchodkovej dávky, od počtu osôb, ktoré povinný vyživuje (deti, manžel/ka), od sumy životného minima, ktoré platí v mesiaci, za ktorý sa zrážky vykonávajú a od skutočnosti, či je vymáhanou pohľadávkou výživné na maloleté dieťa.

Spôsoby výpočtu nepostihnuteľných súm sú ustanovené v nariadení č. 268/2006 Z. z., v zmysle ktorého z poslednej novely účinnej od 1. 1. 2016 vyplýva, že:

• Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy, sa zvýšila zo 60 % na 100 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. počnúc 1. 1. 2016 sa uplatní vo výške 198,09 € (do 31. 12. 2015 vo výške 118,85 €). Uvedené neplatí, ak ide o uspokojovanie pohľadávky na výživnom na maloleté dieťa.
• Základná suma na každú osobu, ktorej povinný poskytuje výživné, je aj po 1. 1. 2016 vo výške 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky; uplatní sa aj na manžela/manželku povinného, ktorý má samostatný príjem, t. j. po 1. 1. 2016 sa uplatní v nezmenenej výške 49,52 €. Uvedené neplatí, ak ide o uspokojovanie pohľadávky na výživnom na maloleté dieťa.

Poznámka: Základom pre výpočet nepostihnuteľných súm za príslušný mesiac je aktuálna výška životného minima. V súlade so zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. sa sumy životného minima každoročne k 1. 7. daného roka valorizujú. Z uvedeného vyplýva, že k 1. 7. sa automaticky upravuje aj výška nepostihnuteľných súm. S účinnosťou od 1. 7. 2013 je na základe opatrenia MPSVR SR č. 186/2013 Z. z. o úprave súm životného minima suma životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu vo výške 198,09 €. Vzhľadom na to, že k 1. 7. 2015 sa životné minimum neupravovalo, nepostihnuteľné sumy sa aj od 1. 1. 2016 určia ako príslušné % zo sumy platného životného minima 198,09 €.

Výška nepostihnuteľných súm pri pohľadávkach na výživnom

Ak pôjde o nútený výkon rozhodnutia pri uspokojovaní pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, pri výpočte nepostihnuteľných súm sa bude od 1. 1. 2016 postupovať v súlade s novým znením § 2 novely nariadenia vlády.

V zmysle tohto ustanovenia, ak ide o výživné pre maloleté dieťa, suma, z ktorej sa vypočíta základná suma, ktorú povinnému nemožno zraziť z mesačnej mzdy, je 60 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. Zachováva sa tak súčasne platný štandard ochrany práv maloletých detí vo vzťahu k uplatňovaniu prednostných pohľadávok na výživné, kedy:

• Základná suma, ktorú povinnému nemožno zraziť z mesačnej mzdy, je vo výške 70 % zo sumy 60 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu, t. j. po 1. 1. 2016 sa uplatní v nezmenenej výške 83,19 € [(198,09 x 60 %) x 70 %].
• Základná suma na vyživovanú osobu, ktorú povinnému nemožno zraziť z mesačnej mzdy, je vo výške 70 % zo sumy 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu, t. j. po 1. 1. 2016 sa uplatní v nezmenenej výške 34,66 € [(198,09 x 25 %) 70 %].

Legenda: NS – nepostihnuteľná suma, ŽM – životné minimum.

V zmysle § 70 ods. 2 Exekučného poriadku základná suma, ktorú povinnému nemožno zraziť z mesačnej mzdy, ak sa vykonávajú zrážky na vymoženie výživného pre maloleté dieťa, je 70 % základnej sumy určenej v novele nariadení vlády, ktoré ustanoví spôsob jej výpočtu.

Nepostihnuteľné sumy pri os