Zdaňovanie služieb daňou z pridanej hodnoty v roku 2016

Dodanie služby je podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) zdaniteľné iba vtedy, ak ide o dodanie služby za protihodnotu, s miestom dodania v tuzemsku a za podmienky, že je uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Na to, aby bola služba správne zdanená, musí poskytovateľ (dodávateľ) služby určiť:

• druh služby,
• postavenie príjemcu služby (zdaniteľná alebo nezdaniteľná osoba),
• miesto dodania služby (uplatnenie osobitného pravidla alebo jedného z dvoch základných pravidiel),
• osobu, ktorá je povinná platiť daň (dodávateľ alebo príjemca služby) – v prípade cezhraničných služieb, resp. vybraných tuzemských služieb uplatnenie mechanizmu prenosu daňovej povinnosti na príjemcu služby (reverse charge).

Poznámka: Pri určení miesta dodania služby platí, že ak služba nespadá pod niektoré z osobitných pravidiel určenia miesta dodania služby (§ 16 zákona o DPH), aplikuje sa základné pravidlo v závislosti od postavenia príjemcu služby (§ 15 ods. 1 alebo § 15 ods. 2 zákona o DPH).

Vymedzenie zdaniteľnej osoby

Pre určenie miesta dodania služby je podstatné, či je príjemcom služby zdaniteľná alebo nezdaniteľná osoba. Poskytovateľ služby je povinný overiť, či príjemca služby je skutočne zdaniteľnou osobou, a to prostredníctvom identifikačného čísla pre DPH, ktoré potvrdzuje, že osoba, ktorá dodáva alebo prijíma službu, koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Upozornenie: Ak má ­zdaniteľná osoba pridelené identifikačné číslo pre DPH vo viacerých členských štátoch, pre určenie miesta dodania služby podľa § 15 ods. l zákona o DPH je podstatné, aby poskytnuté identifikačné číslo pre DPH zodpovedalo sídlu alebo miestu podnikania zdaniteľnej osoby (t. j. miestu usadenia zdaniteľnej osoby)! Miestom podnikania (ekonomickej činnosti) je miesto, kde sa vykonávajú funkcie ústrednej správy podniku, t. j. kde sa prijímajú zásadné rozhodnutia týkajúce sa riadenia podniku.

Zdaniteľnou osobu je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá nezávisle vykonáva akúkoľvek ekonomickú činnosť uvedenú v § 3 ods. 2 zákona o DPH, bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti, t. j. podniká.

Môže ísť o tuzemskú zdaniteľnú osobu, ktorá nie je platiteľom, tuzemského platiteľa dane alebo zahraničnú zdaniteľnú osobu. V určitých prípadoch môžu členské štáty pod zdaniteľnú osobu zahrnúť aj osoby, ktoré príležitostne uskutočňujú určité transakcie. V podmienkach SR je zdaniteľnou osobou každá osoba (aj občan), ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok do iného členského štátu.

Poznámka: Ekonomickou činnosťou (podnikaním) sa podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem (existuje priama väzba medzi prijatou platbou a poskytnutým zdaniteľným plnením). Podnikanie na účely DPH zahŕňa nielen činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb, vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie (napr. znalci, tlmočníci, súdni exekútori, notári), duševnú, tvorivú a športovú činnosť, ale aj využívanie hmotného a nehmotného majetku s cieľom dosahovať príjmy z tohto majetku na pokračujúcom základe.

Osobitné postavenie vo vzťahu k prijatým službám na účely určenia miesta dodania služby má podľa § 15 ods. 4 zákona o DPH:

• zdaniteľná osoba, ktorá vykonáva aj činnosti, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 2 ods. 1 písm. a) alebo b) zákona o DPH – táto osoba sa považuje za zdaniteľnú osobu pre všetky služby, ktoré sú jej dodané,
• právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je identifikovaná pre daň (osoby registrované podľa § 7 zákona o DPH) – táto osoba sa považuje za zdaniteľnú osobu.

Uvedené osoby sa považujú za zdaniteľné osoby iba vo vzťahu k prijatým službám, bez ohľadu na to, či prijatá služba súvisí s ich ekonomickou činnosťou alebo s činnosťou, ktorá nie je ekonomickou podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH.

Poznámka: Právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou (t. j. osoby nezaložené a nezriadené na podnikanie – orgány verejnej moci, nadácie, občianske združenia, rozpočtové organizácie a pod.) a ktorá sa identifikovala pre DPH z titulu nadobudnutia tovarov v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 7 zákona o DPH, sa pre účely určenia miesta dodania služby podľa § 15 a § 16 zákona o DPH považuje za zdaniteľnú osobu. Ak napr. prijme službu od zahraničnej osoby s miestom dodania v SR podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, je podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH osobou povinnou platiť daň a na objednávke je povinná uviesť IČ DPH.

Za nezdaniteľnú osobu sa považuje občan a právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou. Ak však právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou vykonáva okrem hlavnej činnosti aj ekonomickú činnosť alebo vykonáva hlavnú činnosť, ktorá narúša hospodársku súťaž, stáva sa na účely DPH zdaniteľnou osobou.

URČENIE MIESTA DODANIA SLUŽBY – DVE ZÁKLADNÉ PRAVIDLÁ

Pravidlá na určenie miesta dodania služieb sú založené na postavení príjemcu služby, t. j. je potrebné skúmať, či príjemca služby je zdaniteľnou osobou alebo nie je zdaniteľnou osobou. V závislosti od postavenia príjemcu služby sú v § 15 zákona o DPH vymedzené dve základné pravidlá pre určenie miesta dodania služieb (pozri tabuľku č. 1).

Tabuľka č. 1: Základné pravidlá pre určenie miesta dodania služieb v závislosti od postavenia príjemcu služby

Ak má príjemca služby sídlo v jednom štáte, ale službu si objedná jeho prevádzkareň usadená v inom členskom štáte, je potrebné určiť, pre koho sú služby poskytnuté. Ak je služba podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, potom miesto dodania služby je miesto, kde je umiestnená prevádzkareň.

Poznámka: Podľa § 4 ods. 5 zákona o DPH sa prevádzkarňou na účely DPH rozumie stále miesto podnikania, ktoré má personálne a materiálne vybavenie potrebné na výkon ekonomickej činnosti (podnikania). Na to, aby určité miesto bolo považované za prevádzkareň na účely DPH musí spĺňať podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ tieto kritériá: dostatočný stupeň stálosti, samostatnosť (nezávislosť) pri poskytovaní plnení (­napr. schopnosť uzatvárať zmluvy, prijímať manažérske rozhodnutia, prijímať platby, vykonávať ekonomickú činnosť), vlastný personál a materiálne vybavenie potrebné na poskytovanie služieb alebo dodanie tovarov (napr. kancelárske priestory, z ktorých poskytuje plnenia).

♦ Príklad č. 1:

Zahraničná osoba má v SR zriadenú prevádzkareň a dodáva reklamné služby podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH s miestom dodania v SR pre slovenského platiteľa dane.

Môžu nastať tieto prípady:

• Ak sa prevádzkareň zúčastňuje na dodaní reklamnej služby a je v SR registrovaná pre daň (podľa § 4 zákona o DPH), je osobou povinnou platiť daň v SR podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH a službu fakturuje so slovenskou DPH. Prenos daňovej povinnosti na príjemcu služby podľa § 69 ods. 3 sa v tomto prípade neuplatní (službu nedodáva zahraničná osoba, ale jej prevádzkareň usadená v SR).
• Ak sa prevádzkareň zúčastňuje na dodaní reklamnej služby a nie je v SR registrovaná pre daň podľa § 4 zákona o DPH (nedosiahla obrat), postupuje ako tuzemský neplatiteľ dane, t. j. príjem vstupuje do obratu na účely registrácie prevádzkarne a službu fakturuje bez DPH.
• Ak sa prevádzkareň nezúčastňuje na dodaní reklamnej služby, osobou povinnou platiť daň je príjemca služby (zdaniteľná osoba) podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH (prenos daňovej povinnosti na príjemcu služby).

* * *

Pri určení miesta dodania služby je pre poskytovateľa služby, resp. pre príjemcu služby okrem slovenského zákona o DPH záväzné aj Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 282/2011 z 15