Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Príspevok na rekreáciu alebo športovú činnosť dieťaťa

Dátum: Rubrika: Daň z príjmov

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Tento zákon upravuje aj podmienky vzniku nároku na príspevok na rekreáciu a na športovú činnosť dieťaťa. V nasledujúcom texte si podrobnejšie rozoberieme problémy, ktoré vyplývajú z aplikačnej praxe, týkajúce sa týchto príspevkov nielen z hľadiska Zákonníka práce, ale aj z daňového hľadiska.

PRÍSPEVOK NA REKREÁCIU

S účinnosťou od 1. januára 2019 sa do Zákonníka práce doplnilo nové ustanovenie § 152a, ktoré v odsekoch 1 až 6 zaviedlo nový inštitút príspevok na rekreáciu, cieľom ktorého je podpora domáceho cestovného ruchu.

Rozsah a podmienky poskytnutia príspevku na rekreáciu

V súlade s § 152a ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytne zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v hodnote 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 € za kalendárny rok. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok podľa prvej vety zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov. Príspevok na rekreáciu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie. Počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. Pri posudzovaní, či má zamestnávateľ povinnosť alebo len možnosť vyplácať príspevky na rekreáciu počas roka 2020, je rozhodujúci priemerný evidenčný počet zamestnancov zistený za rok 2019.

Zamestnanci, ktorí sú dlhodobo uvoľnení na výkon verejnej funkcie (§ 136 Zákonníka práce) nemajú nárok na príspevok na rekreáciu počas doby dlhodobého uvoľnenia. Z hľadiska pracovného práva ich pracovnoprávny vzťah k zamestnávateľovi iba spočíva, nakoľko sú uvoľnení na výkon verejnej funkcie. Ich práva a povinnosti sa spravujú právnymi predpismi, ktoré upravujú postavenie osoby, ktorá je vo verejnej funkcii. Pri posudzovaní nároku na príspevok na rekreáciu sa vychádza zo zásady, že do času trvania pracovného pomeru (minimálne 24 mesiacov) by sa mal započítať čas trvania pracovného pomeru pred dlhodobým uvoľnením a čas po skončení dlhodobého uvoľnenia, t. j. do času trvania pracovného pomeru sa nezapočítava doba dlhodobého uvoľnenia.

Zamestnávateľ môže rozhodnúť, že príspevok na rekreáciu poskytne zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu podľa osobitného predpisu. Pri poskytovaní príspevku na rekreáciu prostredníctvom rekreačného poukazu na základe zmluvy s vydavateľom rekreačného poukazu podľa osobitného predpisu je výška poplatku za sprostredkovanie služieb maximálne 3 % z hodnoty rekreačného poukazu (§ 152a ods. 2 Zákonníka práce).

Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa. Zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na rekreáciu, nemožno žiadnym spôsobom znevýhodniť v porovnaní so zamestnancom, ktorý o tento príspevok nepožiada (§ 152a ods. 3 Zákonníka práce).

Ak zamestnanec za dovolenku uhradí viac ako 500 €, zamestnávateľ uplatňuje pravidlo maximálnej výšky príspevku podľa Zákonníka práce, t. j. 275 € a zostávajúcu sumu si hradí zamestnanec sám. V prípade, ak má zamestnanec viac pracovných pomerov je oprávnený sám rozhodnúť, u ktorého zo svojich zamestnávateľov na základe písomnej žiadosti uplatní svoj nárok na poskytnutie príspevku na rekreáciu.

Ustanovenie § 152a ods. 4 Zákonníka práce vymedzuje, čo sa považuje za oprávnené výdavky. Oprávnenými výdavkami sú preukázané výdavky zamestnanca na:

  1. služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky,
  2. pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky,
  3. ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby,
  4. organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom. Za dieťa zamestnanca sa považuje aj dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti.

Z citovaného ustanovenia vidíme, že podľa písmen a) až c), ide o tuzemskú rekreáciu s dvomi prenocovaniami. Za oprávnené výdavky sa v zmysle týchto ustanovení považujú výdavky na ubytovanie, stravu, dopravu, miestnu daň, wellness, skipasy a iné služby súvisiace s rekreáciou za predpokladu, že súviseli s ubytovaním, aspoň na dve prenocovania a sú súčasťou jedného účtovného dokladu (napr. faktúry), resp. viacerých účtovných dokladov (napr. faktúra a doklad z elektronickej registračnej pokladnice) vystavených napr. ubytovacím zariadením.

Pokiaľ ide o oprávnené výdavky, ktoré sú uvedené v § 152a ods. 4 písm. d) Zákonníka práce, tu nie je potrebné, aby išlo o viacdenné aktivity alebo zotavovacie podujatia viazané na prenocovanie. Postačuje, ak ide o organizované viacdenné aktivity alebo zotavovacie podujatia, ktorých sa dieťa zúčastní počas školských prázdnin. Oprávnenými výdavkami podľa tohto ustanovenia sú len tie preukázané výdavky, ktoré sa týkajú dieťaťa navštevujúceho základnú školu, t. j. do skončenia 9. ročníka alebo navštevujúceho osemročné gymnázium do skončenia 4. ročníka.

Splnenie kritérií na uplatnenie rekreačného príspevku nie je viazané na počet zúčastnených osôb ale umožňuje preplatenie aj preukázaných výdavkov zamestnanca na služby cestovného ruchu na manžela, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii.

Ustanovenie § 152a ods. 4 Zákonníka práce a ani iné ustanovenia Zákonníka práce nedefinujú pojmy „viacdenné aktivity“ a „zotavovacie podujatia“. Pojem „zotavovacie podujatia“ sú však vymedzené v iných osobitných predpisoch (zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 526/2007 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách za zotavovacie podujatia). V súlade s týmito osobitnými predpismi, zotavovacie podujatie je organizovaný pobyt najmenej piatich detí a mládeže do 18 rokov veku na čas dlhší ako štyri dni, ktorého účelom je rekreácia detí a mládeže, posilnenie ich zdravia a zvýšenie ich telesnej zdatnosti. Keďže Zákonník práce sa pri týchto pojmoch neodvoláva na osobitné predpisy, tieto pojmy je potrebné vykladať vo väzbe na konkrétnu skutkovú situáciu.

Vyplatenie príspevku na rekreáciu sa vzťahuje aj na zamestnávateľov, na ktorých sa vzťahuje zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v z. n. p., zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v z. n. p., zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Preukazovanie oprávnených výdavkov v súvislosti s príspevkom na rekreáciu

V súlade s § 152a ods. 5 Zákonníka práce, ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na rekreáciu po predložení účtovných dokladov v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, na žiadosť zamestnanca sa príspevok na rekreáciu, ktorá začala v jednom kalendárnom roku a nepretržite trvá v nasledujúcom kalendárnom roku, bude považovať za príspevok na rekreáciu za kalendárny rok, v ktorom rekreácia začala.

Základnými informáciami na doklade sú identifikácia poskytovateľa rekreačného pobytu na jednej strane a na druhej identifikačné údaje zamestnanca, pre ktorého je doklad vystavený. Súčasťou dokladu je aj uvedenie osôb, ktoré spolu so zamestnancom sa zúčastnili rekreačného pobytu, aby bolo možné posúdiť, či je nárok na preplatenie v súlade so Zákonníkom práce. Rovnako dôležité je, aby doklad obsahoval popis poskytnutých služieb, časové vymedzenie poskytnutého rekreačného pobytu, a tiež informácie o cene, o dátume úhrady za pobyt a samotné číslo dokladu jeho vystavovateľa.

Účtovné doklady je potrebné uschovať pre svoje účtovné a daňové potreby podľa osobitných predpisov.

Zdaniteľnosť príspevku na rekreáciu u zamestnanca

V súlade s § 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) v znení účinnom od 1. januára 2019, od dane z príjmov sú oslobodené aj príjmy poskytnuté ako suma príspevku poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi podľa § 152a Zákonníka práce.

Príspevky na rekreáciu zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom (§ 152a Zákonníka práce) sú daňovým výdavkom zamestnávateľa v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu ZDP.

Poskytnutý príspevok, ktorý zamestnávateľ v súlade s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP oslobodí od dane z príjmov sa uvádza na mzdovom liste [§ 39 ods. 2 písm. f) bod 3 ZDP].

Je na zamestnávateľovi, či si vydá vnútorný predpis, v ktorom upraví tak postup, akým si môžu zamestnanci o príspevok požiadať, ako aj podmienky, za ktorých bude zamestnancom príspevok vyplatený, napr. vzor žiadosti, aké účtovné doklady z ubytovacích zariadení priloží zamestnanec, aké údaje majú byť uvedené v účtovných dokladoch. Žiadosť o príspevok na rekreáciu by mala byť zamestnávateľovi doručená v listinnej forme, podpísaná zamestnancom a mali by v nej byť uvedené osoby, s ktorými zamestnanec absolvoval rekreáciu.

Zamestnávateľ v nadväznosti na

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály