Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Právne následky nevyplatenia mzdy

Rubrika: Právo pre ekonómov

Nevyplatenie mzdy často predstavuje narušenie celkového vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom a súčasne je aj závažným porušením pracovnoprávneho vzťahu. Okrem medziľudskej roviny má teda nevyplatenie mzdy aj závažné právne následky, ktorým sa budem venovať v tomto príspevku.

Právne následky nevyplatenia mzdy môžeme deliť v zásade na dve základné skupiny podľa toho, ktorým právnym predpisom sú upravené. Prvú skupinu predstavujú súkromnoprávne následky, upravené zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) a podporne aj zákonom č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len „Občiansky zákonník“). Druhú skupinu predstavujú verejnoprávne, konkrétne trestnoprávne následky, upravené predovšetkým v zákone č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v z. n. p. (ďalej len „Trestný zákon“). Rozdiel medzi verejnoprávnymi a súkromnoprávnymi následkami spočíva v tom, že súkromnoprávnych dôsledkov nevyplatenia mzdy sa musí domáhať spravidla sám zamestnanec, voči ktorému je aj zamestnávateľ v tomto smere zodpovedný. V prípade verejnoprávnych následkov, teda predovšetkým trestnoprávneho následku, spočíva na zamestnancovi spravidla len prvý podnet, podanie trestného oznámenia. Následne vzniká už špecifický procesný trestnoprávny vzťah medzi štátom a páchateľom tohto trestného činu, v ktorom bude zamestnanec vystupovať ako poškodený.

Mzda v rámci pracovnoprávneho vzťahu

Vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom je súkromnoprávnym vzťahom založeným na formálnej rovnosti. Zamestnávateľ a zamestnanec v ňom majú síce formálne rovné postavenie, treba však pamätať, že ide o vzťah tzv. závislej práce, čo de facto robí zamestnanca slabšou stranou v rámci tohto vzťahu. V okamihu dobrovoľného vstupu do tohto pracovnoprávneho vzťahu zamestnanec ešte nemôže tušiť, ako si bude jeho zamestnávateľ v budúcnosti plniť svoje povinnosti. Jednou z tých najzákladnejších povinností zamestnávateľa podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce je poskytovanie mzdy zamestnancovi za jeho vykonanú prácu.

Mzda je legálne definovaným pojmom. Slovenský Zákonník práce obsahuje dokonca pozitívnu aj negatívnu podobu definície mzdy. Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce je tak mzda pozitívne definovaná ako: „peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.“ Za mzdu sa zásadne považuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného alebo životného výročia. Negatívna definícia mzdy nachádzajúca sa v tom istom ustanovení nepovažuje za mzdu viaceré plnenia ako napríklad náhradu mzdy, odstupné, odchodné, príspevky zo sociálneho fondu, náhradu za pracovnú pohotovosť, atď. Pozitívna aj negatívna definícia mzdy je založená na výlučne taxatívnom výpočte toho, čo sa považuje a čo sa nepovažuje za mzdu.

Zamestnávateľovi umožňuje § 127 ods. 1 Zákonníka práce poskytovať so súhlasom zamestnanca časť mzdy (okrem minimálnej mzdy) aj ako naturálnu mzdu. Naturálnou mzdou môžu byť podľa § 127 ods. 2 Zákonníka práce výrobky, práce, služby a výkony, pričom poskytovanie naturálnej mzdy formou liehovín, iných návykových látok alebo formou zľavy na cestovnom je zákonom explicitne zakázané. Ide zjavne o dôvody na strane verejného zdravia a

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály