Povinnosti zamestnávateľov podľa zákona o oznamovaní protispoločenskej činnosti

Tento zákon je nazývaný aj ako zákon o whistleblowingu a účinnosť nadobudol dňa 1. januára 2015. Cieľom zákona je motivácia zamestnancov oznamovať protispoločenskú činnosť, o ktorej sa dozvedeli v súvislosti so svojím zamestnaním.

V zmysle uvedeného zákona sa zamestnancovi poskytuje ochrana v niekoľkých rovinách, a to v závislosti od toho, či zamestnanec oznámenie o protispoločenskej činnosti urobí:

• smerom navonok vo forme trestného oznámenia alebo podnetu na začatie konania o správnom delikte alebo
• dovnútra zamestnávateľa v rámci vnútorného systému.

Prijatím zákona vznikli mnohým zamestnávateľom, či orgánom verejnej moci nové povinnosti, napr. povinnosť prijať interný predpis týkajúci sa preverovania podnetov, povinnosť viesť evidenciu podnetov a určiť zodpovednú osobu, ktorá bude (nielen) preverovať podnety (§ 11 a nasl. zákona č. 307/2014 Z. z.).

Tento článok podrobnejšie pojednáva o povinnostiach, ktoré z predmetného zákona vyplývajú niektorým zamestnávateľom (napr. o povinnosti niektorých zamestnávateľov zaviesť vnútorný systém vybavovania podnetov, určiť zodpovednú osobu, ktorá bude podnety vybavovať a pod.), ale aj o povinnostiach, ktoré zamestnávateľom v nadväznosti na zákon č. 307/2014 Z. z. vyplývajú z legislatívy týkajúcej sa ochrany osobných údajov a zo Zákonníka práce.

Povinný subjekt

Povinnosti v súvislosti podľa § 11 a nasl. zákona č. 307/2014 Z. z. sa vzťahujú na:

• zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú najmenej 50 zamestnancov,
• zamestnávateľov, ktorí sú orgánmi verejnej moci.

Orgány verejnej moci definuje zákon č. 307/2014 Z. z. v ust. § 2 ods. 1 písm. f) nasledovne:

1. štátny orgán, obec, vyšší územný celok,
2. právnická osoba zriadená zákonom a právnická osoba zriadená štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom podľa osobitného zákona,
3. právnická osoba založená osobou v prvom bode alebo druhom bode,
4. právnická osoba a fyzická osoba, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Ak daný subjekt nemožno považovať za orgán verejnej moci, je potrebné zistiť, či mu povinnosti zo zákona č. 307/2014 Z. z. nevyplývajú vzhľadom na počet zamestnancov.

Ust. § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 307/2014 Z. z. definuje zamestnávateľa ako právnickú alebo fyzickú osobu, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu. Zákon č. 307/2014 Z. z. nedefinuje pojem pracovnoprávny vzťah. Pracovnoprávnym vzťahom je v zmysle ust. § 1 ods. 5 Zákonníka práce nielen vzťah založený pracovnou zmluvou, ale aj vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorý je založený niektorou z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (§ 223 a nasl. Zákonníka práce). V zmysle uvedeného sa zákon č. 307/2014 Z. z. vzťahuje na (okrem orgánov verejnej moci) aj nasledovných zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú najmenej 50 zamestnancov, a to bez ohľadu na to, či ide o zamestnancov v pracovnom pomere alebo tzv. „dohodárov“.

K povinnostiam zamestnávateľov v zmysle zákona č. 307/2014 Z. z. a v zmysle súvisiacich predpisov

Právny rámec:

• zákon č. 307/2014 Z. z.,
• zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z. (ďalej len „zákon č. 122/2013 Z. z.“),
• Zákonník práce.

K povinnostiam podľa zákona č. 307/2014 Z. z.

Zákon č. 307/2014 Z. z. zakotvuje zamestnávateľom s viac ako 50 zamestnancami povinnosť vytvoriť vnútorný kontrolný systém prijímania a vybavovania podnetov.

Podnetom sa v zmysle § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 307/2014 Z. z. rozumie:

• oznámenie vrátane anonymného oznámenia,
• neanonymné podanie fyzickej osoby o inej protispoločenskej činnosti ako závažnej