Obchodné tajomstvo a jeho špecifiká

Problematika obchodného tajomstva je najkomplexnejšie upravená v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len „Obchodný zákonník“). Isté aspekty tohto inštitútu je však možné nájsť napríklad aj v trestnoprávnej úprave a iných právnych oblastiach. Uvedomujúc si túto skutočnosť sa však budem venovať najmä obchodnoprávnej úprave, pretože práve z nej vyplývajú meritórne väzby aj do iných právnych odvetví. Definícia obchodného tajomstva obsiahnutá v Obchodnom zákonníku má totiž svoje aplikačné presahy takmer do celého právneho poriadku.

Atribúty obchodného tajomstva

Základnú definíciu obchodného tajomstva je možné nájsť v § 17 Obchodného zákonníka. Podľa tohto ustanovenia je aj obchodné tajomstvo predmetom práv patriacich k podniku, pričom ho tvoria: „všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje.“ Podrobnejší rozbor tejto definície umožňuje formulovať tieto elementárne atribúty skutočností tvoriacich obchodné tajomstvo:

1. musia mať obchodnú, výrobnú alebo technickú povahu,
2. musia mať reálnu alebo aspoň potenciálnu materiálnu/nemateriálnu hodnotu,
3. nemôžu mať v príslušných obchodných kruhoch charakter bežnej dostupnosti,
4. musia byť v súlade s vôľou podnikateľa utajené,
5. predchádzajúci atribút musí byť adekvátnym spôsobom podnikateľom zabezpečovaný.

Vyššie uvedené atribúty predstavujú komplexnú definíciu a absencia minimálne jedného znaku má za následok, že nejde o obchodné tajomstvo. Nepriamo to potvrdzuje aj § 19 Obchodného zákonníka, keď tvrdí, že právo k obchodnému tajomstvu trvá, pokiaľ trvajú skutočnosti uvedené v definičnom § 17 Obchodného zákonníka. Skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy musia mať súvis s podnikom, čo je vyjadrením istej konkrétnej relevantnej väzby. Zákonodarca v tomto pravidle teda vyjadril väzbu na podnik ako objekt právneho vzťahu. Nepoužil teda väzbu na subjekt – podnikateľa a preto má podľa § 17 Obchodného zákonníka obchodné tajomstvo korelovať s podnikom a nie s podnikateľom.

Táto väzba je podľa mňa správna, pretože vyjadruje atribút prevoditeľnosti obchodného tajomstva ako objektu právnych vzťahov. Obchodné tajomstvo sa najčastejšie prevádza formou licenčnej zmluvy. Dôsledné formulovanie obsahu tejto zmluvy vzhľadom na špecifickosť prevádzaného objektu si však vyžaduje viac než len bežné „kontraktačné umenie.“

Pre poznanie obsahu definície obchodného tajomstva je nevyhnutné charakterizovať skutočnosti obchodnej, výrobnej a technickej povahy. Niektoré odborné kruhy medzi skutočnosti obchodnej povahy zaraďujú napríklad stratégie uplatňované v obchodnom rokovaní, zoznamy zákazníkov a cenové kalkulácie, ale napríklad aj rôzne organizačné postupy aj personálnej povahy.

Medzi výrobné skutočnosti obchodného tajomstva podľa týchto kruhov patria špecifické schopnosti a zručnosti, poznatky o technologických procesoch a ich osobitnom priebehu. Do tretice skutočnosti technickej povahy predstavujú podľa týchto odborníkov heterogénne drobné vylepšenia oproti aktuálnemu technickému stavu, nové patentovateľné poznatky a pod. Posudzovanie naplnenia jednotlivých znakov je vždy individuálne a nedá sa veľmi paušalizovať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) v jednom zo svojich rozhodnutí napríklad konštatoval, že metodika výroby, detailný popis zariadenia a receptúra nanášania konkrétnej výrobnej zmesi je know-how podnikateľa a za spl