Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Nové povinnosti zamestnávateľov pri vysielaní zamestnancov

Dátum: Rubrika: Poistné, odvody a mzdy

Dňa 18. júna 2016 nadobúda účinnosť zákon č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cezhraničnej spolupráci“), ktorý upravuje najmä spoluprácu medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ (EHP) v oblasti cezhraničného vysielania zamestnancov. Touto novou legislatívou sa dosiahla rovnaká právna úprava vysielania platná v SR, akú už v súčasnosti pozná smernica 96/71/ES Európskeho Parlamentu a Rady zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (ďalej len „smernica 96/71/ES“).

Ktoré štáty patria medzi členské štáty EÚ (EHP)?

Slovenská republika na základe Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii (ďalej len „EÚ“) uplatňuje od 1. 5. 2004 voľný pohyb za prácou na území SR pre občanov všetkých členských štátov EÚ a Európskeho hospodárskeho priestoru [ďalej aj „členský štát EÚ (EHP)]. Od 1. 5. 2005 sa voľný pohyb za prácou vzťahuje aj na občanov Švajčiarskej konfederácie a ich rodinných príslušníkov. Členskými štátmi Európskej únie sú: Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko, Taliansko, Cyprus (grécka časť), Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Slovinsko, Slovensko, Bulharsko, Rumunsko Chorvátsko. Európsky hospodársky priestor zahŕňajú všetky členské štáty Európskej únie a tri štáty Európskeho združenia voľného obchodu – Islandskú republiku, Lichtenštajnské kniežatstvo a Nórske kráľovstvo. Na základe Čl. 6 ods. 5 Aktu o podmienkach pristúpenia SR k Európskej únii a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia, sa SR zaviazala pristúpiť k Dohode o Európskom hospodárskom priestore.

V zákone o cezhraničnej spolupráci bola implementovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (,,nariadenie o IMI“). V samostatných Článkoch schváleného zákona o cezhraničnej spolupráci dochádza k novelizáciám nasledovných právnych noriem:

  • Zákon č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce) v z. n. p. (Článok II).
  • Zákon č. 82/2015 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v z. n. p. (Článok III).
  • Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v z. n. p. (Článok IV).

V právnej úprave, ktorá je účinná od 18. 6. 2016 boli zadefinované nové pojmy (hosťujúci a domáci zamestnávateľ, hosťujúci a domáci zamestnanec), ďalej sa pri vyslaní zamestnanca do iného členského štátu EÚ (EHP) zavádza povinnosť zamestnávateľa uzatvoriť so zamestnancom osobitnú dohodu o vyslaní a povinnosť (ešte pred začatím vyslania) poskytnúť inšpektorátu práce zákonom určené údaje (o každom vyslanom zamestnancovi, o dobe vyslania zamestnancov, o type poskytovanej služby apod.). Okrem toho sa ustanovujú nové povinnosti aj pre zahraničného zamestnávateľa, konkrétne určiť kontaktnú osobu vrátane jej adresy na účely doručovania písomnosti a na mieste výkonu práce je zahraničný zamestnávateľ povinný viesť a na požiadanie inšpektorátu práce predložiť pracovné zmluvy, evidencie pracovného času a doklady o vyplatenej mzde vyslaných zamestnancov. Z uvedeného vyplýva, že schválenie novej právnej úpravy prináša mnohé zmeny, ktoré sa priamo dotknú nielen zamestnávateľov, ktorí vysielajú svojich zamestnancov na výkon práce v rámci EÚ (EHP), ale aj zamestnávateľov, ktorí prijímajú na výkon práce zamestnancov vyslaných z iných členských štátov EÚ (EHP).

Zákon o cezhraničnej spolupráci

Problematika vysielania zamest­nancov je v rámci právnej úpravy EÚ upravená v smernici č. 96/71/ES o vysielaní pracovníkov a v smernici č. 2014/67/EÚ o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov. V zmysle Článku 23 ods. 1 smernice č. 2014/67/EÚ majú/mali členské štáty EÚ (ďalej len „členský štát“) do 18. 6. 2016 uloženú povinnosť uviesť do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, do ktorých bude implementovaná právna úprava EÚ o vysielaní pracovníkov, a zároveň bezodkladne informovať Európsku komisiu o zavedenie účinnosti týchto právnych noriem. V podmienkach SR došlo k splneniu tejto povinnosti schválením zákona o cezhraničnej spolupráci, na základe ktorého sa spolupráca v oblasti vysielania zamestnancov medzi členskými štátmi prehĺbi aj prostredníctvom týchto nástrojov:

  • poskytovanie informácií,
  • realizácia kontrolnej činnosti,
  • doručovanie rozhodnutí príslušných orgánov členských štátov o uložení sankcie a jej vymáhanie,
  • plnenie administratívnych požiadaviek, ktoré je povinný splniť zamestnávateľ, ktorý vysiela svojich zamestnancov na výkon práce v rámci EÚ (EHP), a zamestnávateľ, ktorý prijíma výkon práce zamestnancov vyslaných z členských štátov.

Zákon o cezhraničnej spolupráci upravuje, že do pôsobnosti Národného inšpektorátu práce a inšpektorátov práce pri cezhraničnej spolupráci s príslušným orgánom iného členského štátu EÚ alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, patrí predovšetkým vykonávanie kontroly nad dodržiavaním pravidiel vysielania zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb.

Užitočná rada: Príslušným orgánom iného členského štátu EÚ (EHP) je orgán, ktorý je oprávnený podľa práva iného členského štátu EÚ (EHP) poskytovať cezhraničnú spoluprácu alebo požadovať cezhraničnú spoluprácu pri kontrole dodržiavania pravidiel vyslania, pri identifikácii vyslania alebo pri vymáhaní pokút (ďalej len „príslušný orgán iného členského štátu“). Na území SR je príslušným orgánom Národný inšpektorát práce a (krajské) inšpektoráty práce.

Identifikácia vyslania

Zákon o cezhraničnej spolupráci upravuje orientačné kritériá, na základe ktorých bude možné jednoduchšie identifikovať, či ide o cezhraničné vyslanie zamestnanca (napr. či zamestnanec bežne pracuje na území iného členského štátu, v ktorom má zamestnávateľ sídlo). Zoznam zákonných kritérií je však len príkladný a tieto nemožno posudzovať samostatne, ale len vo vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na konkrétne situácie, ktoré sa u daného zamestnávateľa posudzujú.

Inšpektorát práce bude na základe týchto kritérií identifikovať, či daný vzťah je cezhraničným vyslaním, a následne bude kontrolovať dodržiavanie pravidiel vyslania a splnenie administratívnych povinností zamestnávateľa. Ak inšpektorát práce dospeje k záveru, že nejde o cezhraničné vyslanie, právna úprava takúto situáciu ďalej nerieši, ale inšpektorát práce môže daný vzťah posúdiť ako štandardný pracovný pomer a v takom prípade bude kontrolovať dodržiavanie pracovnoprávnych povinností v rámci tohto režimu, t. j. či bola so zamestnancom uzatvorená pracovná zmluva, či bol zamestnanec registrovaný v So­ciálnej poisťovni, či si plní odvodovú povinnosť a pod.

Nové povinnosti zamestnávateľov

Nová právna úprava zavádza pre zamestnávateľa v prípade vyslania zamestnancov nové administratívne povinnosti. Tieto povinnosti zaťažia najmä zahraničných zamestnávateľov so sídlom v inom členskom štáte, ktorí vysielajú zamestnancov na územie SR. Účelom poskytovania týchto informácií kontrolným orgánom (inšpektoráty práce) je, aby mohli vykonávať kontrolu dodržiavania právnych predpisov pri vyslaní zamestnancov.

Povinnosti hosťujúceho zamestnávateľa

Za hosťujúceho zamestnávateľa sa považuje zamestnávateľ usadený v inom členskom štáte, ktorý vysiela zamestnancov na výkon práce na územie SR. Pre hosťujúceho zamestnávateľa platia nasledovné povinnosti:

1. Povinnosti pred vyslaním, resp. najneskôr v deň vyslania – povinnosť oznámiť Národnému inšpektorátu práce zákonom stanovené údaje a určiť kontaktnú osobu (meno, priezvisko a jej adresu), ktorá bude poverená na doručovanie písomností a ktorá sa počas vyslania bude nachádzať na území SR; hosťujúci zamestnávateľ je povinný v listinnej alebo v elektronickej podobe oznámiť Národnému inšpektorátu práce nasledovné údaje:

  • svoje obchodné meno a síd­lo, ak ide o právnickú osobu, a svoje obchodné meno alebo meno a priezvisko, ak sa líši od obchodného mena, a miesto trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu,
  • svoje identifikačné číslo, ak mu bolo pridelené, a register, v ktorom je zapísaný,
  • predpokladaný počet vyslaných zamestnancov,
  • meno, priezvisko, dátum narodenia, miesto trvalého pobytu a štátne občianstvo vyslaného zamestnanca,
  • deň začatia a skončenia vyslania,
  • miesto výkonu práce a druh práce vykonávanej vyslaným zamestnancom počas vyslania,
  • názov služby alebo služieb, ktoré bude hosťujúci zamestnávateľ poskytovať prostredníctvom vyslaného z
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály