Implementácia projektu BEPS v EÚ – Balíček ATAP (2. časť)

Opatrenia zavádzané Smernicou ATAD

Pravidlo nízkej kapitalizácie – obmedzenie odpočítateľnosti úrokov

Čl. 4 Smernice ATAD obsahuje tzv. pravidlo nízkej dokumentácie, ktoré má za cieľ obmedziť zneužívanie úverového financovania medzi závislými osobami v skupine ako nástroj znižovania základu dane a presunov ziskov.

Nadnárodné skupiny často financujú subjekty skupiny v jurisdikciách s vysokým zdanením prostredníctvom úveru a tak zabezpečia, aby si tieto spoločnosti znižovali základ dane a presúvali zisk formou úrokov spoločnostiam v skupine, ktoré sú rezidentmi v jurisdikciách s nízkym zdanením.

Základ dane skupiny (alebo presnejšie subjektov platiacich tieto úroky) sa týmto spôsobom znižuje v jurisdikciách s vysokým zdanením, zatiaľ čo sa zvyšuje v krajine s nízkym zdanením, kde sa úroková platba prijíma. Celkovo je výsledkom znížený základ dane pre celú nadnárodnú skupinu.

Cieľom navrhovaného pravidla je odrádzať od uvedenej praktiky tak, že sa obmedzí výška úrokov, na odpočet ktorej má daňovník nárok v daňovom roku. Takisto sa očakáva, že sa týmto spôsobom obmedzia deformácie v súvislosti s kapitálovým financovaním. Na tento účel budú čisté úrokové náklady (Pozn.: Obmedzené by teda mali byť nie všetky úroky, ale len čisté úroky, nákladové úroky znížené o výnosové úroky.) odpočítateľné len do výšky stanoveného pomeru určeného na základe hrubého prevádzkového zisku daňovníka (EBITDA). Keďže sa touto smernicou stanovuje minimálna úroveň ochrany pre vnútorný trh, plánuje sa, že sa sadzba odpočítateľnosti stanoví na najvyššiu mieru 30 % z rozsahu odporúčaného OECD, ktorý je 10 až 30 %. Členské štáty potom môžu zaviesť prísnejšie pravidlá a toto percento znížiť v rámci procesu domácej implementácie tohoto ustanovenia.

Smernica obsahuje niekoľko zaujímavých aspektov, ktoré doposiaľ v SR nepoznáme s ohľadom na pravidlá nízkej kapitalizácie. Ide napríklad o rozsah pravidiel – navrhnuté pravidlo by sa malo uplatniť nielen na úroky z úverov medzi závislými osobami, ale tiež na úroky z úverov medzi nezávislými osobami. Ďalej nevyčerpané limity EBITDA a tiež excesivné úroky bude možné prenášať bez obmedzenia do budúcich období. Pravidlo tiež obsahuje ďalšie oslobodenia ako napríklad pravidlo bezpečného prístavu – 1 000 000 €, alebo oslobodenia na základe skupinového pomeru a podobne.

Hoci sa všeobecne pripúšťa, že obmedzenia pre odpočet úrokov by sa mali vzťahovať aj na finančné inštitúcie, t. j. finančné inštitúcie a poisťovne, súčasná verzia smernice tieto inštitúcie vyníma z pôsobnosti pravidla (Čl. 4 ods. 6 návrhu Smernice ATAD).Je zrejmé, že finančný sektor sa vyznačuje špecifickými charakteristikami, ktoré si vyžadujú osobitnejší prístup. Je tomu tak hlavne preto, že oproti ostatným ekonomickým sektorom finančné náklady a príjmy vzniknú, resp. plynú finančným inštitúciam ako súčasť ich hlavnej činnosti.

Na druhú stranu je zrejmé, že tieto finančné inštitúcie nie sú žiadny anjeličkovia z pohľadu agresívneho daňového plánovania a je teda aj cieľom Komisie následne navrhnúť špecifické pravidlá aj pre tento sektor. Je ale otázne, či je teda vhodné finančné inštitúcie z pôsobnosti tohoto pravidla vyslovene v návrhu Smernice ATAD vynímať.

Zdaňovanie pri odchode – Exit Taxation

Čl. 5 Smernice ATAD obsahuje pravidlo zamerané na zabránenie vyhýbaniu sa daňovej povinnosti formou presúvania aktív z jednej jurisdikcie do druhej, prípadne formou zmeny rezidencie alebo presunu stálej prevádzkarne.

Daňovníci sa môžu pokúsiť znížiť svoju daňovú povinno