Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Ako postupovať v správe daní po 1. januári 2012

Dátum: Rubrika: Správa daní

Daňový poriadok si svojim obsahom zachováva charakter procesnej normy subsidiárnej povahy vo vzťahu ku komplexu kombinovaných hmotno-procesných právnych noriem. Subsidiárny vzťah spočíva v tom, že ustanovenie daňového poriadku sa použije len v prípade, ak iný zákon upravujúci dane neobsahuje úpravu správy daní, ktorá je odlišná od právnej úpravy v samotnom daňovom poriadku.

Právna úprava správy daní bola obsiahnutá v zákone SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. (ďalej len „zákon o správe daní“), ktorý bol štyridsaťsedemkrát novelizovaný. Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“), predstavuje jeho rekodifikáciu. Daňový poriadok si svojim obsahom zachováva charakter procesnej normy subsidiárnej (podpornej) povahy vo vzťahu ku komplexu kombinovaných hmotno-procesných právnych noriem, t. j. k zákonom upravujúcim jednotlivé druhy daní aj k zákonu o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov. Subsidiárny vzťah daňového poriadku k iným daňovým hmotnoprávnym zákonom spočíva teda v tom, že ustanovenie daňového poriadku sa použije len v prípade, ak iný zákon upravujúci dane neobsahuje úpravu správy daní, ktorá je odlišná od právnej úpravy v samotnom daňovom poriadku.

Členenie daňového poriadku

Daňový poriadok je rozdelený na sedem častí, jednotlivé časti sú rozdelené na hlavy a oddiely.

Prvá časť má päť hláv. V prvej hlave nazvanej Základné a všeobecné ustanovenia je upravený predmet a rozsah pôsobnosti, základné pojmy, základné zásady správy daní, je definovaný správca dane a osoby zúčastnené na správe daní, používanie jazyka pri správe daní, vecná príslušnosť, miestna príslušnosť, delegovanie, zastupovanie, vylúčenie zástupcu, daňové tajomstvo, náklady správy daní. V druhej hlave – Podania – je upravený spôsob podania, daňové priznanie, opravné daňové priznanie a dodatočné daňové priznanie, výzva na odstránenie nedostatkov daňového priznania, postúpenie. V tretej hlave – Úkony zabezpečujúce priebeh a účel správy daní – je upravená zápisnica a úradný záznam, predvolanie a predvedenie, dožiadanie, predbežná otázka, nazeranie do spisov, dokazovanie, inštitút svedka a poskytovanie údajov správcovi dane. V štvrtej hlave – Lehoty – je upravený inštitút počítania lehôt, predĺženie lehoty, zmeškanie lehoty. Piata hlava prvej časti upravuje doručovanie písomností, konkrétne sú upravené všeobecné ustanovenia, doručovanie do vlastných rúk, doručovanie elektronickými prostriedkami, elektronické služby, doručovanie mimo územia SR a doručovanie verejnou vyhláškou.

Druhá časť prvej hlavy upravuje činnosti správcu dane a člení sa na päť dielov. Prvý diel upravuje vyhľadávaciu činnosť, druhý diel upravuje inštitút miestneho zisťovania, zabezpečenie veci a prepadnutie veci. V rámci tohto dielu je upravený postup správcu dane pri miestnom zisťovaní, práva správcu dane pri miestnom zisťovaní, povinnosti daňového subjektu a inej osoby pri miestnom zisťovaní, zabezpečenie veci, postup pri zabezpečení veci, postup pri prepadnutí veci, rozdelenie výťažku. Tretí diel upravuje postup pri daňovej kontrole, konkrétne daňovú kontrolu, práva a povinnosti daňového subjektu pri daňovej kontrole, priebeh a ukončenie daňovej kontroly, protokol. Postup pri určení dane podľa pomôcok je upravený v štvrtom diele. Ostatné činnosti správcu dane sú upravené v piatom diele, konkrétne inštitút predbežného opatrenia, záznamová povinnosť, zverejňovanie zoznamov, poskytovanie údajov a súhlas s návrhom na výmaz z obchodného registra.

Tretia časť daňového poriadku má názov Platenie dane. Upravuje spôsob platenia dane a použitie platieb, osobný účet daňového subjektu, odklad platenia dane a povolenie splátok.

Najväčšiu časť daňového poriadku tvorí štvrtá časť nazvaná Daňové konanie.

Prvá hlava štvrtej časti nazvaná Všeobecné ustanovenia upravuje začatie daňového konania, definuje účastníkov daňového konania, vylúčenie zamestnanca, prerušenie daňového konania, zastavenie daňového konania, upravuje inštitút rozhodnutia, nulitného rozhodnutia, lehoty na rozhodnutie a opatrenia proti nečinnosti. Druhá hlava nazvaná Osobitné daňové konania sa delí na tri diely. V prvom diele je upravené registračné konanie, konkrétne postup pri registrácii, v druhom diele je upravené vyrubovacie konanie, zánik práva vyrubiť daň, úľava na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku na dani. V treťom diele – Opravné prostriedky – je upravený inštitút námietky, odvolacie konanie, a to všeobecné ustanovenia o odvolaní, postup prvostupňového orgánu, postup odvolacieho orgánu, obnova konania, postup pri obnove konania, preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, je upravené, ktoré rozhodnutia sú vylúčené z preskúmavania súdmi. Tretia hlava – Daňové preplatky a daňové nedoplatky sa člení na dva diely. Prvý diel nazvaný Daňové preplatky definuje daňové preplatky a úrok, druhý diel nazvaný Daňové nedoplatky upravuje výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku, záložné právo, zmenu a zrušenie záložného práva, definuje dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok, zánik daňového nedoplatku, premlčanie a zánik práva vymáhať daňový nedoplatok, postúpenie daňového nedoplatku, započítanie daňového nedoplatku.

Daňové exekučné konanie je upravené v štvrtej hlave, ktorá sa člení na päť dielov. V prvom diele sú upravené základné a všeobecné ustanovenia, exekučný titul, začatie daňového exekučného konania, daňová exekučná výzva, daňový exekučný príkaz, oprava daňového exekučného príkazu, daňová exekúcia, odloženie daňovej exekúcie, zastavenie daňového exekučného konania a doručovanie rozhodnutia. Druhý diel – Výkon daňovej exekúcie – upravuje spôsoby vykonávania daňovej exekúcie, pričom podmienky výkonu jednotlivými spôsobmi daňovej exekúcie sú upravené v ôsmich oddieloch. Tretí diel má názov Náklady daňovej exekúcie a upravuje exekučné náklady a hotové výdavky. Výťažok z daňovej exekúcie a jeho rozdelenie sú upravené v štvrtom diele, kde je upravený aj daňový exekučný účet, vrátenie dražobných zábezpek dražiteľov, rozdelenie a použitie výťažku. Piaty diel štvrtej časti upravuje ochranu zamestnanca správcu dane.

Piata časť nazvaná Zodpovednosť za porušenie povinností upravuje skutkovú podstatu správnych deliktov a sankcie v členení na pokuty, úrok z omeškania, úľavu zo sankcie alebo odpustenie sankcie.

V šiestej časti sú upravené osobitné ustanovenia pre konkurz a reštrukturalizáciu.

Spoločné, splnomocňovacie, prechodné a záverečné ustanovenia sú upravené v siedmej časti daňového poriadku, obsahom ktorých je aj zrušenie zákona o správe daní.

Základné zásady správy daní

Daňový poriadok v úvodných ustanoveniach definuje základné zásady platné pre celú správu daní, teda aj pre úkony, ktoré nie sú daňovým konaním. Zásady, ako základné pravidlá sú dôležitým prostriedkom pri správnej interpretácii ustanovení daňového poriadku aj ostatných hmotno-právnych daňových zákonov. Zásady sú nielen deklaráciou všeobecných princípov vyplývajúcich z Ústavy SR alebo právnej teórie, ale obsahujú aj zásady typické pre daňové právo (napr. zásada neverejnosti konania).

Jednou z najdôležitejších zásad je zásada zákonnosti. V súlade s Článkom 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Pri správe daní sa zásada zákonnosti uplatňuje hlavne tým, že v daňovom konaní je potrebné postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré sa na konkrétnu daňovú vec vzťahujú. Jej súčasťou však na druhej strane je aj povinnosť správcov dane chrániť záujmy štátu a obcí a dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov.

Ďalšou zásadou je zásada úzkej súčinnosti správcu dane s daňovými subjektmi. Daňové subjekty majú zákonnú povinnosť spolupracovať so správcom dane, t. j. poskytovať mu súčinnosť, avšak správca dane pri vyžadovaní plnenia má postupovať tak, aby čo najmenej zaťažoval daňové subjekty. Táto zásada úzko súvisí so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania.

Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že správca dane dôkazy, predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia. Voľné hodnotenie dôkazov však neznamená ľubovôľu správcu dane; hodnotením dôkazov musí zabezpečiť presné, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Správca dane hodnotí každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti, predovšetkým z hľadiska ich pravdivosti a preukaznej hodnoty, pričom správca dane musí prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane pri zisťovaní skutočného posudzuje dve stránky veci, a to úplnosť a pravdivosť zistení, ako aj presnosť zistení. Úplnosť a pravdivosť znamená povinnosť správcu dane zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či budú v prospech alebo neprospech daňového subjektu. Pri tomto zisťovaní nie je správca dane viazaný iba návrhmi účastníkov konan

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály