Dane a účtovníctvo - daň z príjmov

O tom, či zamestnávateľ má povinnosť platiť príspevok aj počas PN, zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v z. n. p., nehovorí. Tak, ako ste v zákone nenašli, že zamestnávateľ má platiť príspevok počas PN, tak isto nenájdete, že má prestať platiť príspevok počas PN. Všetko záleží iba od znenia zamestnávateľskej zmluvy, ktorou sa zamestnávateľ zaviazal platiť a odvádzať doplnkovej dôchodkovej spoločnosti príspevky za podmienok, vo výške, v lehote splatnosti a spôsobom určenými touto zmluvou za svojich zamestnancov, ak uzatvoria s tou istou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou účastnícku zmluvu. Ak táto zmluva neobsahuje ustanovenie o prerušení doplnkového dôchodkového sporenia počas PN zamestnanca, zamestnávateľ je stále povinný platiť príspevok aj počas PN zamestnanca.

Váš prípad je veľmi špecifický najmä z dôvodu, že do 31.decembra 2003 v oblasti sociálneho zabezpečenia boli platné a účinné iné právne predpisy, a to zákon NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov v spojení so zákonom č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a v oblasti zdravotného poistenia to bol zákon NR SR č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia a o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne v znení neskorších predpisov. Tieto právne predpisy boli zrušené k 31.decembru 2003 a nahradené novými právnymi predpismi, ktoré nadobudli účinnosť od 1.januára 2004, a to zákonom č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a zákonom č.580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č.95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vzhľadom na tieto rozhodujúce skutočnosti, ako aj na fakt, že od októbra 2003 do mája 2005 ste boli mimo územia Slovenskej republiky, zamestnanci poisťovní by mali posudzovať obdobie od októbra 2003 do 31.decembra 2003 v zmysle starej právnej úpravy a od 1.januára 2004 do mája 2005 v zmysle už novej a súčasne platnej právnej úpravy. Na základe Vami uvádzaných skutočností, moja odpoveď môže byť iba všeobecného charakteru: Za poistenca podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa považuje fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona (§ 6 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Za samostatne zárobkovo činnú osobu (ďalej len „SZČO“) sa považuje fyzická osoba, ktorá má oprávnenie prevádzkovať živnosť podľa zákona č.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (§ 5 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). SZČO je povinná preukázať Sociálnej poisťovni výšku (hrubého) príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti do 30.júna kalendárneho (bežného) roka výpisom z daňového priznania vrátane výpisu z opravného daňového priznania za predchádzajúci kalendárny rok (§ 228 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Znamená to, že ako SZČO ste mali povinnosť na základe výpisu z daňového priznania predkladať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovni výšku (hrubého) príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za predchádzajúce kalendárne roky - t. j. za kalendárny rok 2003 do 30.júna 2004, za kalendárny rok 2004 do 30.júna 2005, za kalendárny rok 2005 do 30.júna 2006, za kalendárny rok 2006 do 30.júna 2007 a za kalendárny rok 2007 do 30.júna 2008. Dodatočné daňové priznanie, ktoré má vplyv na vznik a zánik nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia SZČO v bežnom roku, SZČO má povinnosť predložiť do ôsmich dní od jeho predloženia správcovi dane. SZČO, ktorej je predĺžená lehota na podanie daňového priznania podľa § 38 ods. 6 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, má povinnosť do 30.septembra kalendárneho roka predložiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovni výpis z daňového priznania vrátane výpisu z opravného daňového priznania taktiež za predchádzajúci kalendárny rok. Poistenec, ktorý je SZČO, je povinný taktiež príslušnej zdravotnej poisťovni oznámiť základ dane z príjmov, a to najneskôr do ôsmich dní od uplynutia posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania na daň z príjmov fyzických osôb (§ 23 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov). Znamená to, že ak SZČO podala daňové priznanie za kalendárny rok 2007, napr. 30.marca 2008, t.j. najneskôr do 7.apríla 2008 (t.j. vrátane) mala povinnosť oznámiť základ dane z príjmov príslušnej zdravotnej poisťovni, resp. ak ho podala 31.marca 2008, mala povinnosť oznámiť základ dane z príjmov príslušnej zdravotnej poisťovni do 8.apríla 2008 (t. j.vrátane). Povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená je tá SZČO od 1.júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej (hrubý) príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 až 3, 5 a 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, t.j.12-násobok minimálnej mzdy zamestnanca v pracovnom pomere odmeňovaného mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné na nemocenské poistenie a na dôchodkové poistenie, t.j. na starobné a invalidné poistenie, ako aj do rezervného fondu solidarity (§ 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Znamená to, že povinne nemocensky a dôchodkovo poistená napr. od 1.júla 2007 do 30.júna 2008 bola tá SZČO, ktorej (hrubý) príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol za kalendárny rok 2006 vyšší ako 91 200 Sk (§ 14 ods. 1 písm. b) a § 15 ods. 1 písm. b) zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Výpočet: 7 600 Sk x 12 = 91 200 Sk Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO vzniká od 1.júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej (hrubý) príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, t.j. 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu a zaniká 30.júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej (hrubý) príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, t.j. 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu. Z uvedeného vyplýva, že pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO napr. od 1.júla 2007 išlo o (hrubý) príjem vyšší ako 91 200 Sk a pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO po 30.júni 2007 išlo o (hrubý) príjem nižší ako 91 200 Sk. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové SZČO však zaniká vždy, ak má oprávnenie prevádzkovať živnosť podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, dňom zániku týchto oprávnení, t.j. vo Vašom prípade na základe Vami uvedených skutočností až v roku 2008. Na základe uvedeného možno konštatovať, že pri odchode na Ukrajinu v októbri 2003 ste mali povinnosť zrušiť živnostenské oprávnenie a odhlásiť sa zo Sociálnej poisťovne i zo zdravotnej poisťovne, a to najneskôr do ôsmich dní po zrušení živnosti (§ 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 23 ods. 1 zákona č. 580/2005 Z .z o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov). Ak ste to neurobili, t.j. živnostenské oprávnenie ste nezrušili a naďalej ste mali platné živnostenské oprávnenie, t.j. až do roku 2008, v zmysle platnej právnej úpravy ste naďalej mali postavenie poistenca v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov i zákona č. 580/2005 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, t.j. postavenie SZČO. To, či ste od mája 2005 vykonávali živnostenskú činnosť až do obdobia roku 2008, kedy ste živnostenské oprávnenie zrušili, neuvádzate a neuvádzate ani výšku hrubého príjmu dosiahnutého z tejto činnosti za jednotlivé kalendárne roky, takže vo veci, či ste boli povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený a mali aj povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a aj na zdravotné poistenie, Vám neviem dať odpoveď. Poznamenávam iba, že ak ste z podnikateľskej činnosti nemali príjmy, nemali by ste mať ani povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie. V predmetnej veci je potrebné obrátiť sa písomnou formou na príslušné verejnoprávne inštitúcie, t.j. na Sociálnu poisťovňu a na príslušnú zdravotnú poisťovňu, v ktorej ste zdravotne poistený, ktoré by mali vydať rozhodnutia týkajúce sa najmä nesplnenia Vašej oznamovacej, resp. odhlasovacej povinnosti, príp. aj povinnosti doplatenia poistného. Záverom je potrebné zdôrazniť, že v právnom štáte, ktorým Slovenská republika v zmysle Ústavy Slovenskej republiky je, platí zásada, že „neznalosť zákona neospravedlňuje“.

Na základe skutočností, ktoré uvádzate, moja odpoveď je následovná: Vo všeobecnosti v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 ZP platí, že pracovný pomer na dobu určitú možno dohodnúť skutočne najdlhšie na tri roky a takýto pracovný pomer na dobu určitú možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci troch rokov najviac jedenkrát. Avšak zákonodarca v ustanovení § 48 ods. 4 ZP následne uvádza, že „ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na dobu určitú do troch rokov alebo nad tri roky je možné len z dôvodu a) zastupovania zamestnanca, b) vykonávania prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci osem mesiacov v kalendárnom roku, c) vykonávania prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období, každý rok sa opakujú a nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku (t.j. sezónne práce), d) dohodnutého v kolektívnej zmluve“. Niektorý z uvedených dôvodov na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru sa uvedie v pracovnej zmluve. Avšak vychádzajúc z Vašich údajov, a to „že ste zamestnávateľom, ktorý zamestnáva iba jediného zamestnanca“ Vaše obavy sú neodôvodnené nielen vzhľadom na ešte neúčinnú a iba navrhovanú právnu úpravu, ale aj z dôvodu súčasne platnej a účinnej právnej úpravy Zákonníka práce (t.j. zákona č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „ZP“). V zmysle ustanovenia § 48 ods. 6 ZP totiž platí, že ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do troch rokov alebo nad tri roky je možné aj bez už uvedených dôvodov (t.j. v zmysle § 48 ods. 4 ZP), ak ide o a) zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, b) vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, c) tvorivého zamestnanca vedy, výskumu, vývoja, d) zamestnanca na výkon činnosti, pre ktorú je predpísané vzdelanie umeleckého smeru, e) zamestnanca, ktorý vykonáva opatrovateľskú službu podľa osobitného predpisu, f) zamestnanca, ktorý je poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, g) zamestnanca u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najviac (t.j. maximálne) 20 zamestnancov – t.j. ide o Váš prípad zamestnávania iba jediného zamestnanca, h) zamestnanca, o ktorom to ustanovuje zákon alebo medzinárodná zmluva. Taktiež je potrebné uviesť, že uvedené obmedzenia , t.j. v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 až 7 ZP sa nevzťahujú na zamestnávanie agentúrou dočasného zamestnávania (§ 48 ds. 9 ZP). Záverom možno jednoznačne konštatovať, že ak ide o zamestnávateľský subjekt, ktorý zamestnáva iba jediného zamestnanca (t.j. menej ako 20, resp. ak by zamestnával najviac 20 zamestnancov), vzťahuje sa na neho ustanovenie § 48 ods. 6 písm. g) ZP, v zmysle ktorého ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na dobu určitú do troch rokov alebo dokonca nad tri roky je možné, a to bez akéhokoľvek dôvodu uvádzaného v § 48 ods. 4 ZP. Z uvedeného vyplýva, že aj bez uvádzania dôvodov môžete ďalej predĺžiť alebo opätovne dohodnúť pracovný pomer na dobu určitú do troch rokov alebo dokonca nad tri roky s Vaším jediným zamestnancom. Súčasná platná právna úprava Vám nekladie vôbec žiadne obmedzenia vo veci ďalšieho zamestnávania Vášho jediného zamestnanca, ktorého zamestnávate na dobu určitú.